|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. septembra 2017
Štát vyhral spor a prevzal kontrolu nad VEG v marci 2015
Vodnú elektráreň Gabčíkovo (VEG) v rámci Vodného diela Gabčíkovo, ktorá v súčasnosti produkuje približne desatinu elektriny spotrebovanej na Slovensku, ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/Martin Baumann
Bratislava 15. septembra (TASR) - Vodnú elektráreň Gabčíkovo (VEG) v rámci Vodného diela Gabčíkovo, ktorá v súčasnosti produkuje približne desatinu elektriny spotrebovanej na Slovensku, uviedli do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Vodné dielo sa nachádza na rieke Dunaj pri Bratislave. Názov má podľa neďalekej obce Gabčíkovo.Zmluva o prevádzke VEG na obdobie 30 rokov medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a Slovenskými elektrárňami (SE) bola uzatvorená 10. marca 2006. Vláda túto zmluvu vypovedala 4. decembra 2014. Dôvodom mali byť vážne porušenia zmluvy zo strany majoritného akcionára SE, talianskeho Enelu. Kontrolu nad VEG vláda SR prebrala 10. marca 2015.
Štát právoplatne vyhral spor so Slovenskými elektrárňami o neplatnosť nájomnej zmluvy k VEG. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti nájomnej zmluvy k VEG nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 28. apríla 2015. Toto rozhodnutie neskôr potvrdil Najvyšší súd (NS) SR, Ústavný súd (ÚS) SR aj medzinárodná arbitráž.
Vodná elektráreň Gabčíkovo je našou najväčšou vodnou elektrárňou. Na výrobu elektrickej energie využíva hydroenergetický potenciál časti Dunaja. Voda preteká z priehradnej zdrže cez turbíny a pokračuje cez odpadový kanál do Maďarska. VEG má osadených 8 Kaplanových turbín s jednotlivým výkonom 90 MW, spolu je to výkon 720 MW. Priemer obežného kola turbíny je 9,3 metra, čas nábehu turbíny je 50 sekúnd.
Ponad vodný stupeň a plavebné komory, ktoré tvoria ďalšiu časť VDG, vedie 10 metrov široký cestný most. Každá z dvoch plavebných komôr má pôdorys s rozmermi 34 x 275 metrov a minimálna hĺbka vody je 4,5 metra. Komory umožňujú lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra.
CHRONÓLOGIA: Spor o prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo
26. júna 2002 - Vláda SR schválila spôsob privatizácie Slovenských elektrární bez začlenenia majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Kabinet tak akceptoval materiál, ktorý predložil vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach.
8. apríla 2004 - Do privatizácie 66-% podielu v SE vstúpil taliansky energetický koncern Enel. Spolu s novým uchádzačom tak hĺbkový audit elektrární vykonávalo päť firiem.
10. septembra 2004 - Komisia pre privatizáciu SE po posúdení ponúk na kúpu 66 % akcií podniku odporučila za preferovaného investora taliansky Enel. Firma za elektrárne ponúkla spomedzi troch záujemcov najvyššiu cenu na úrovni 840 miliónov eur a dostala pri posudzovaní aj najvyššie konečné hodnotenie. V prípade neúspechu rokovaní s Enelom komisia ďalej odporučila za prvého rezervného investora český ČEZ, druhým rezervným investorom bol ruský RAO UES.
6. októbra 2004 - Vláda akceptovala odporúčanie vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska a dala súhlas na začatie rokovaní o privatizácii SE s talianskou spoločnosťou Enel.
8. decembra 2004 - Vláda schválila konečnú podobu transakčných dokumentov o privatizácii SE a rozhodla o predaji 66-% balíka akcií talianskemu Enelu za 840 miliónov eur.
17. februára 2005 - V Bratislave oficiálne podpísali transakčné dokumenty, na ktorých základe talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií SE. Dokumenty podpísal za SR minister hospodárstva Pavol Rusko a za Enel generálny riaditeľ firmy Paolo Scaroni.
marec 2006 - Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenské elektrárne podpísali zmluvu o prevádzke VEG, ktorou prišlo k prevodu vodnej elektrárne na SE. Zmluva podpísaná na 30 rokov umožnila SE získať každý rok 35 % z príjmov z výroby a predaja elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove. Ostatné príjmy z tejto elektriny mali naďalej plynúť do Vodohospodárskej výstavby.
27. apríla 2006 - Enel definitívne prevzal kontrolu nad 66-% balíkom akcií Slovenských elektrární.
9. marca 2007 - Na podnet Generálnej prokuratúry SR podal Úrad pre verejného obstarávania (ÚVO) žalobu v súvislosti so zmluvou o prevádzke VEG. GR zistila, že pri uzatváraní zmluvy boli porušené niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO požiadal o určenie neplatnosti tejto zmluvy, pretože pri jej uzatváraní sa malo postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
23. mája 2008 - Na okresnom súde Bratislava 2 podala Vodohospodárska výstavba žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Vodohospodárska výstavba argumentovala právnymi analýzami, podľa ktorých bola táto zmluvy v rozpore s medzinárodnou zmluvou medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977.
4. decembra 2014 – Vláda Slovenským elektrárňam vypovedala zmluvu o prevádzkovaní VEG.
16. decembra 2014 - Vodohospodárska výstavba podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti Slovenské elektrárne. Dôvodom tohto kroku bola zmluva o prevádzke VEG.
9. marca 2015 - Vláda prebrala kontrolu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Informoval o tom premiér Robert Fico (Smer-SD). Štát právoplatne vyhral na Krajskom súde v Bratislave spor so spoločnosťou Slovenské elektrárne o neplatnosť nájomnej zmluvy k VEG.
28. apríla 2015 – Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti nájomnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
11. januára 2017 - Ústavný súd (ÚS) SR potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého je zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neplatná. Súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý v minulosti odmietol dovolanie v prípade Gabčíkovo.
30. júna 2017 - Zmluva o prevádzke VEG je od počiatku neplatná a Slovenské elektrárne nemajú nárok na žiadne finančné odškodnenie. Je to výsledok arbitrážneho konania pred Medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni medzi SE na jednej strane a MH Manažmentom - nástupcom Fondu národného majetku (FNM) a Ministerstvom hospodárstva (MH) SR na druhej strane.
8. apríla 2004 - Do privatizácie 66-% podielu v SE vstúpil taliansky energetický koncern Enel. Spolu s novým uchádzačom tak hĺbkový audit elektrární vykonávalo päť firiem.
10. septembra 2004 - Komisia pre privatizáciu SE po posúdení ponúk na kúpu 66 % akcií podniku odporučila za preferovaného investora taliansky Enel. Firma za elektrárne ponúkla spomedzi troch záujemcov najvyššiu cenu na úrovni 840 miliónov eur a dostala pri posudzovaní aj najvyššie konečné hodnotenie. V prípade neúspechu rokovaní s Enelom komisia ďalej odporučila za prvého rezervného investora český ČEZ, druhým rezervným investorom bol ruský RAO UES.
6. októbra 2004 - Vláda akceptovala odporúčanie vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska a dala súhlas na začatie rokovaní o privatizácii SE s talianskou spoločnosťou Enel.
8. decembra 2004 - Vláda schválila konečnú podobu transakčných dokumentov o privatizácii SE a rozhodla o predaji 66-% balíka akcií talianskemu Enelu za 840 miliónov eur.
17. februára 2005 - V Bratislave oficiálne podpísali transakčné dokumenty, na ktorých základe talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií SE. Dokumenty podpísal za SR minister hospodárstva Pavol Rusko a za Enel generálny riaditeľ firmy Paolo Scaroni.
marec 2006 - Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenské elektrárne podpísali zmluvu o prevádzke VEG, ktorou prišlo k prevodu vodnej elektrárne na SE. Zmluva podpísaná na 30 rokov umožnila SE získať každý rok 35 % z príjmov z výroby a predaja elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove. Ostatné príjmy z tejto elektriny mali naďalej plynúť do Vodohospodárskej výstavby.
27. apríla 2006 - Enel definitívne prevzal kontrolu nad 66-% balíkom akcií Slovenských elektrární.
9. marca 2007 - Na podnet Generálnej prokuratúry SR podal Úrad pre verejného obstarávania (ÚVO) žalobu v súvislosti so zmluvou o prevádzke VEG. GR zistila, že pri uzatváraní zmluvy boli porušené niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO požiadal o určenie neplatnosti tejto zmluvy, pretože pri jej uzatváraní sa malo postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
23. mája 2008 - Na okresnom súde Bratislava 2 podala Vodohospodárska výstavba žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Vodohospodárska výstavba argumentovala právnymi analýzami, podľa ktorých bola táto zmluvy v rozpore s medzinárodnou zmluvou medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z roku 1977.
4. decembra 2014 – Vláda Slovenským elektrárňam vypovedala zmluvu o prevádzkovaní VEG.
16. decembra 2014 - Vodohospodárska výstavba podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti Slovenské elektrárne. Dôvodom tohto kroku bola zmluva o prevádzke VEG.
9. marca 2015 - Vláda prebrala kontrolu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Informoval o tom premiér Robert Fico (Smer-SD). Štát právoplatne vyhral na Krajskom súde v Bratislave spor so spoločnosťou Slovenské elektrárne o neplatnosť nájomnej zmluvy k VEG.
28. apríla 2015 – Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti nájomnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
11. januára 2017 - Ústavný súd (ÚS) SR potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého je zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neplatná. Súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý v minulosti odmietol dovolanie v prípade Gabčíkovo.
30. júna 2017 - Zmluva o prevádzke VEG je od počiatku neplatná a Slovenské elektrárne nemajú nárok na žiadne finančné odškodnenie. Je to výsledok arbitrážneho konania pred Medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni medzi SE na jednej strane a MH Manažmentom - nástupcom Fondu národného majetku (FNM) a Ministerstvom hospodárstva (MH) SR na druhej strane.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR