Štát už nemá zodpovedať za povodňové škody

Bratislava 7. januára (TASR) - Štát už viac nemá zodpovedať za škody spôsobené povodňami. Predpokladajú to zmeny v zákone o vodách a v zákone o ochrane pred povodňami, ktoré dnes schválila vláda. Návrh pripravil minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD).


Po novom už orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, správcovia vodohospodárskych významných vodných tokov budú zodpovedať už len za škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Povodeň je prírodný jav, ktorý nespôsobili tieto orgány, a preto nemôžu zodpovedať za povodňové škody, odôvodnilo ministerstvo zmenu. O prípadnom vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť výlučne vláda Slovenskej republiky.

Podľa štátneho tajomníka Vojtecha Ferencza zmenu priniesli poznatky z reálnej praxe. „Chceli sme nastaviť taký mechanizmus, ktorý bude pružnejší a jednoducho lepší z pohľadu štátu,“ vysvetlil s tým, že doteraz bolo odškodnenie komplikované byrokratickými prieťahmi.

Zmenou zákona o ochrane pred povodňami Slovensko odstraňuje nesúlad, ktorý vznikol v dôsledku nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy. Do zákona o vodách sa malou novelou snaží zakotviť aj praktické skúsenosti, predovšetkým z povodní v rokoch 2010, 2011 a 2014.

Štátny tajomník priblížil, že ide o technické zásahy. Podstatné zmeny v zákonoch týkajúcich sa vody chce rezort zrealizovať tento rok, keď sa budú schvaľovať strategické materiály týkajúce sa vodného plánovania a ochrany vôd.

Povodňovú škodu na stavbe bude možno po novom uznať len vtedy, ak mala právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie. Prípadne, ak počas výstavby išlo o riadne povolenú alebo ohlásenú stavbu a zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku, pobrežného pozemku, záplavového územia alebo inundačného územia, mal schválený plán povodňových zabezpečovacích prác.

Po novom má byť tiež zjednodušený spôsob oznamovania nebezpečenstva vzniku povodne alebo výskytu povodne. Ten, kto spozoruje takéto nebezpečenstvo, je povinný túto skutočnosť ihneď ohlásiť na verejnosti známe číslo tiesňového volania 112.

Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému pracujú v nepretržitom režime a sú odborne, organizačne a technicky vybavené na takej úrovni, že v potrebnom čase overia pravdivosť prijatého oznámenia, vysvetlil dôvod takejto úpravy envirorezort.

V mapách povodňového ohrozenia sa majú zobrazovať už iba povodne, ktoré sa môžu opakovať v priemere raz za 10 rokov. Spresňuje sa tiež ustanovenie, ktorým sa nepriznáva nárok na odškodnenie, ak ide o rozdiel medzi rozsahom záplavy spôsobenej skutočnou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia.

Platné znenie nevylučovalo možnosť vymáhať jednorazové odškodnenie vo všetkých prípadoch, v ktorých by sa vyskytli rozdiely medzi rozsahom záplav spôsobených skutočnými povodňami oproti povodni zobrazenej na mape povodňového ohrozenia.

Zákon o ochrane pred povodňami bude v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a rady Európy. Potrebné zmeny na odstránenie transpozičného deficitu dnes schválila vláda. Návrh pripravil minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD).

Transpozícia smernice sa týkala povinnosti zosúladiť ochranu pred povodňami so susednými štátmi, t.j. aby Slovensko neprijalo také opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré zhoršia podmienky v susedných krajinách, vysvetlil envirorezort.

Zároveň navrhuje i zmeny v zákone o vodách. Malou novelou sa tu snaží zakotviť praktické skúsenosti, predovšetkým z povodní v rokoch 2010, 2011 a 2014.

Štátny tajomník ministerstva Vojtech Ferencz priblížil, že ide o technické zásahy. Podstatné zmeny v zákonoch týkajúcich sa vody chce rezort zrealizovať tento rok, keď sa budú schvaľovať strategické materiály týkajúce sa vodného plánovania a ochrany vôd.

Po novom má byť zjednodušený spôsob oznamovania nebezpečenstva vzniku povodne alebo výskytu povodne. Ten, kto spozoruje takéto nebezpečenstvo, je povinný túto skutočnosť ihneď ohlásiť na verejnosti známe číslo tiesňového volania 112.

Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému pracujú v nepretržitom režime a sú odborne, organizačne a technicky vybavené na takej úrovni, že v potrebnom čase overia pravdivosť prijatého oznámenia a zabezpečia rýchly presun informácii kompetentným orgánom, odôvodnil envirorezort.

Taktiež v mapách povodňového ohrozenia sa majú zobrazovať už iba povodne, ktoré sa môžu opakovať v priemere raz za desať rokov.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR