|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. septembra 2009
Štát uštedril veterným elektrárňam ďalší úder
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) znížil vo svojom novom výnose výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej prostredníctvom veterných elektrární z doterajších približne 84 eur na ...
Zdieľať
BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) znížil vo svojom novom výnose výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej prostredníctvom veterných elektrární z doterajších približne 84 eur na súčasných 81 eur za megawatthodinu. Ako uviedol pre agentúru SITA predseda Združenia pre veternú energiu na Slovensku (ZVES) Matej Hlôška, návratnosť investície do výstavby veterných elektrární sa tak predĺži zo súčasných približne 13 rokov na zhruba 15 rokov. "Z výnosu regulačného úradu sa zdá, že nejde o rešpektovanie svetových trendov v energetike, ale o politickú objednávku," dodal Hlôška.
Regulačný úrad je presvedčený, že vďaka novým výkupným cenám priemerná návratnosť investície do výstavby obnoviteľných zdrojov sa bude pohybovať od osem do desať rokov. "Je škoda, že regulačný úrad neprijal našu ponuku na spoluprácu pri výpočtoch, s ktorými nemôže mať žiadne relevantné skúsenosti," reagoval Hlôška. Podľa regulačného úradu nový výnos a z neho vyplývajúce ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, odrážajú súčasnú situáciu v elektroenergetike v domácom i medzinárodnom meradle. Doteraz platné výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej veternými elektrárňami sa podľa Hlôšku pohybovali na úrovni 80 až 85 % európskeho priemeru. "Takže o nejakom medzinárodnom meradle sa dá sotva hovoriť," konštatoval Hlôška.
Rezort hospodárstva za posledné štyri roky nevydal žiadnemu investorovi, ktorý by chcel postaviť veternú elektráreň na Slovensku, osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Bez tohto osvedčenia nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja. "Veterné elektrárne patria medzi nestabilné zdroje, keďže raz vietor fúka, raz nie. Pri veľkom inštalovanom výkone veterných elektrární by tento zdroj ohrozil stabilitu elektrickej sústavy Slovenska," uviedol koncom augusta hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara.
"Argumenty, alebo skôr výhovorky o nespoľahlivosti veterných elektrární sú len fámou. Podľa poznatkov združenia získaných pri meraní veternosti v relevantných podmienkach, teda vo výške náboja turbíny, sa počas roka nevyskytuje ani jeden deň bez vetra. Bezvetrie vo výškach 90 metrov nad terénom sa vyjadruje v desiatkach hodín do roka," reagoval pre agentúru SITA Hlôška s tým, že síce veterné elektrárne nefungujú celoročne na plný výkon, energiu však dodávajú takmer stále.
Ministerstvo hospodárstva už súhlasilo s reguláciou výstavby slnečných a veterných elektrární na Slovensku. Reguláciu výstavby týchto obnoviteľných zdrojov elektriny navrhla Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tá zaradila slnečné a veterné elektrárne medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej prenosovej sústavy a môže "naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet".
Investori by chceli na Slovensku postaviť do roku 2014 veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 5 170 megawattov. Vyplýva to z informácií, ktoré prenosová sústava zozbierala pre potreby spracovania systémovej Štúdie vplyvu veterných elektrární na elektrizačnú sústavu SR od potenciálnych investorov. Podľa Združenia pre veternú energiu Slovenska má však Slovensko pre veterné elektrárne reálne potenciál na úrovni 600 megawattov inštalovaného výkonu, čo predstavuje menej ako 300 veterných turbín.
SITA
Regulačný úrad je presvedčený, že vďaka novým výkupným cenám priemerná návratnosť investície do výstavby obnoviteľných zdrojov sa bude pohybovať od osem do desať rokov. "Je škoda, že regulačný úrad neprijal našu ponuku na spoluprácu pri výpočtoch, s ktorými nemôže mať žiadne relevantné skúsenosti," reagoval Hlôška. Podľa regulačného úradu nový výnos a z neho vyplývajúce ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla, odrážajú súčasnú situáciu v elektroenergetike v domácom i medzinárodnom meradle. Doteraz platné výkupné ceny elektrickej energie vyrobenej veternými elektrárňami sa podľa Hlôšku pohybovali na úrovni 80 až 85 % európskeho priemeru. "Takže o nejakom medzinárodnom meradle sa dá sotva hovoriť," konštatoval Hlôška.
Rezort hospodárstva za posledné štyri roky nevydal žiadnemu investorovi, ktorý by chcel postaviť veternú elektráreň na Slovensku, osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Bez tohto osvedčenia nemôže investor začať s výstavbou energetického zdroja. "Veterné elektrárne patria medzi nestabilné zdroje, keďže raz vietor fúka, raz nie. Pri veľkom inštalovanom výkone veterných elektrární by tento zdroj ohrozil stabilitu elektrickej sústavy Slovenska," uviedol koncom augusta hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara.
"Argumenty, alebo skôr výhovorky o nespoľahlivosti veterných elektrární sú len fámou. Podľa poznatkov združenia získaných pri meraní veternosti v relevantných podmienkach, teda vo výške náboja turbíny, sa počas roka nevyskytuje ani jeden deň bez vetra. Bezvetrie vo výškach 90 metrov nad terénom sa vyjadruje v desiatkach hodín do roka," reagoval pre agentúru SITA Hlôška s tým, že síce veterné elektrárne nefungujú celoročne na plný výkon, energiu však dodávajú takmer stále.
Ministerstvo hospodárstva už súhlasilo s reguláciou výstavby slnečných a veterných elektrární na Slovensku. Reguláciu výstavby týchto obnoviteľných zdrojov elektriny navrhla Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Tá zaradila slnečné a veterné elektrárne medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE). Podľa prenosovej sústavy výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej prenosovej sústavy a môže "naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet".
Investori by chceli na Slovensku postaviť do roku 2014 veterné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 5 170 megawattov. Vyplýva to z informácií, ktoré prenosová sústava zozbierala pre potreby spracovania systémovej Štúdie vplyvu veterných elektrární na elektrizačnú sústavu SR od potenciálnych investorov. Podľa Združenia pre veternú energiu Slovenska má však Slovensko pre veterné elektrárne reálne potenciál na úrovni 600 megawattov inštalovaného výkonu, čo predstavuje menej ako 300 veterných turbín.
SITA