![]() |
26. novembra 2020
Novinka pošle hlásenia v prípade, ak sa jej majiteľ stretol s pozitívnou osobou. Nepracuje s osobnými údajmi, len posiela hlásenia.
Upozorňuje teda na možnosť, že sa jej vlastník mohol nakaziť.
Na jej vývoji pracuje spoločnosť Slovensko IT, a.s. a o opustení rozhodne Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky. Zatiaľ však nie je jasné, za akých okolností a odkedy by sa mala novinka začať používať.
Epidemiológovia budú musieť napríklad rozhodnúť, aká vzdialenosť a dĺžka kontaktu sa bude považovať za rizikovú. Tiež, ako sa bude postupovať, ak aplikácia upozorní človeka, že sa stretol s nakazenou osobou.
Technologicky by to malo fungovať tak, že ľudia si do svojich smartfónov nainštalujú aplikáciu. Ak sa stretnú dve osoby, ktoré ju majú aktivovanú, vymenia si dáta bez osobných údajov a informácie sa pošlú aj na centrálny server.
V prípade, že človek zistí, že je pozitívny, zadá túto informáciu do aplikácie, pričom ju anonymizovanú dostanú všetci, ktorí sa s dotyčnou osobou stretli.
IT odborník Ondrej Macko uviedol, že aplikácia je ešte vo fáze vývoja a zatiaľ ju nemal možnosť vyskúšať. Predpokladá však, že si určite nájde množstvo odporcov.
„Bude potrebné vedieť, čo aplikácia prenáša. Či je nositeľom identifikácie meno používateľa v aplikácii alebo telefónne číslo,“ povedal.
Zároveň bude dôležité vedieť, čo sa bude robiť s údajmi o zistených registrovaných používateľoch. Podobnú aplikáciu používajú v Českej republike pod názvom eRouška.
Slováci už majú akú-takú skúsenosť s využitím nových technológií počas pandémie, a to v súvislosti s eKaranténou. Aplikácia sa nepoužíva od 1. septembra na základe rozhodnutia ÚKŠ SR, ktorý ju nepovažoval za prioritu.
V zmysle zákona išlo o dobrovoľnú alternatívu k izolácii v inom zariadení, takzvanej štátnej karanténe, ktorá už nebola povinná.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) si ju stiahlo 9 500 používateľov. Zástupcovia NCZI ozrejmili, že počas celej doby jej využívania aplikáciu vyvíjali a zlepšovali.
„Robilo sa tak s cieľom prispôsobiť sa rôznym kombináciám mobilných zariadení a ich operačných systémov rovnako, ako sa to deje pri akejkoľvek inej, aj komerčnej, aplikácii,“ uviedla vedúca odboru externej a internej komunikácie Veronika Beňadiková.
Podľa Macka mala aplikácia svoje problémy. Predovšetkým s lokalizáciou miesta, kde sa človek mal nachádzať a tiež tým, ako pomocou fotoaparátu overoval svoju identitu.
IT odborník ju vo výsledku nepovažoval za spoľahlivú. „Nedalo sa na ňu spoľahnúť. V tom čase to však bol pomerne dobrý spôsob, na ktorom sa dalo stavať, ale vláda sa rozhodla v jej vývoji nepokračovať, čo je škoda,“ uzavrel.
S vývojom aplikácií začalo postupne množstvo zahraničných krajín. Niektoré sa museli vysporiadať s viacerými problémami, v iných fungovali takmer ukážkovo.
Napríklad vo Fínsku, kde žije zhruba 5,5 milióna obyvateľov, si aplikáciu Koronavilkku stiahlo približne 2,5 milióna ľudí. Za týmto vysokým číslom stojí niekoľko faktorov, ako napríklad vysoká miera dôvery občanov voči úradom a vláde.
Vývojárom sa takisto podarilo vyhnúť problémom s ohrozením súkromia používateľov.
Fínsko sa radí medzi európske štáty, v ktorých si ľudia veľmi ľahko zvykli na obmedzenia. Súvisí to možno aj s prirodzenou povahou populácie – Fíni sú známi samotári, ktorí až tak nevyhľadávajú spoločenský kontakt.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |