|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. augusta 2013
Štát odškodnil 162 obetí okupačných vojsk z roku 1968
Slovensko v rokoch 2005 až 2008 odškodnilo 162 obetí okupačných vojsk z roku 1968, ktoré dostali 330 963 eur. Agentúru SITA o tom pri príležitosti 45. výročia vstupu okupačných vojsk ...
Zdieľať
BRATISLAVA 21. augusta (WEBNOVINY) - Slovensko v rokoch 2005 až 2008 odškodnilo 162 obetí okupačných vojsk z roku 1968, ktoré dostali 330 963 eur.
Agentúru SITA o tom pri príležitosti 45. výročia vstupu okupačných vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie informoval Petar Lazarov z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Návrh zákona o odškodnení obetí okupácie predložil podľa Lazarova v roku 2005 súčasný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák a parlament ho schválil. Obete odškodňovalo ministerstvo spravodlivosti.
Výročie si v stredu pripomínajú aj mnohé verejné inštitúcie kladením vencov k pamätníkom obetí okupácie. Politické strany pripomínajú predovšetkým stratu slobody v tomto období. "Pred 45 rokmi slobodu občanom Československa vzali vojaci cudzích armád. V stredu si môžeme o ňu prísť vďaka svojej ľahostajnosti o veci verejné. Nedopustime to," napísal v stanovisku predseda SaS Richard Sulík.
Obrazom: Pred 45 rokmi vpadli do ČSR vojská Varšavskej zmluvy
Aj podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša je potrebné za skutočné hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu neustále bojovať. Na pamäti je podľa neho potrebné mať hlavne ľudí, ktorí obetovali vlastný život v boji za demokraciu alebo sa stali nevinnými a náhodnými obeťami barbarského vpádu vojsk komunistických krajín do našej vlasti.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti okupácia zmarila a nastúpila politika normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Odporúčame aj:
Brežnev použil silu namiesto rozumu, hovorí syn A. Dubčeka
Obrazom: August 1968 v bratislavských uliciach
Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Agentúru SITA o tom pri príležitosti 45. výročia vstupu okupačných vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie informoval Petar Lazarov z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Návrh zákona o odškodnení obetí okupácie predložil podľa Lazarova v roku 2005 súčasný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák a parlament ho schválil. Obete odškodňovalo ministerstvo spravodlivosti.
Výročie si v stredu pripomínajú aj mnohé verejné inštitúcie kladením vencov k pamätníkom obetí okupácie. Politické strany pripomínajú predovšetkým stratu slobody v tomto období. "Pred 45 rokmi slobodu občanom Československa vzali vojaci cudzích armád. V stredu si môžeme o ňu prísť vďaka svojej ľahostajnosti o veci verejné. Nedopustime to," napísal v stanovisku predseda SaS Richard Sulík.
Obrazom: Pred 45 rokmi vpadli do ČSR vojská Varšavskej zmluvy
Aj podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša je potrebné za skutočné hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu neustále bojovať. Na pamäti je podľa neho potrebné mať hlavne ľudí, ktorí obetovali vlastný život v boji za demokraciu alebo sa stali nevinnými a náhodnými obeťami barbarského vpádu vojsk komunistických krajín do našej vlasti.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti okupácia zmarila a nastúpila politika normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Odporúčame aj:
Brežnev použil silu namiesto rozumu, hovorí syn A. Dubčeka
Obrazom: August 1968 v bratislavských uliciach
Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.