|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. januára 2012
Štát dokázal vlani skresať deficit o vyše štvrtinu
Štátny rozpočet v roku 2011 Štát mal v minulom roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. januára (WEBNOVINY) - Štátny rozpočet v roku 2011
Štát mal v minulom roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre rok 2011 rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur.
Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Štátny rozpočet v roku 2012
Pre rok 2012 parlament schválil rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Ak by bol skutočný vývoj hospodárstva v tomto roku ešte horší, ako očakáva rezort financií, čo už naznačujú prognózy niektorých inštitúcií, diera v rozpočte na rok 2012 by sa mohla ešte zväčšiť. Hospodárenie štátu napokon dopadlo v minulom roku ešte lepšie, ako bolo naplánované v štátnom rozpočte. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu totiž podľa údajov zverejnených rezortom financií dosiahol ku koncu decembra 3,276 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 26,2 %.
Oproti rozpočtu, ktorý počítal so schodkom 3,81 mld. eur, tak bol deficit nižší o viac ako pol miliardy eur.
Medziročne a aj v porovnaní s rozpočtom lepší schodok štátneho rozpočtu sa podarilo dosiahnuť napriek tomu, že celkové príjmy aj výdavky za rozpočtovým plánom zaostávali. Príjmy však boli v rozpočte nadhodnotené predovšetkým pre plánované príjmy z eurofondov. Tie totiž ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu naprojektovalo podľa požiadaviek jednotlivých rezortov s tým, že ak nebudú schopné tieto úrovne čerpať, rozpočet to neohrozí. Zároveň s nižšími príjmami z eurofondov totiž klesajú aj výdavky na spolufinancovanie.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak medziročne síce stúpli o 10,1 % na 12,002 mld. eur, celkový rozpočet však naplnili iba na 91,3 %.
Celkové výdavky na druhej strane dokonca medziročne mierne poklesli o 0,4 %, keď dosiahli 15,278 mld. eur. V porovnaní s celoročným rozpočtom sa tak vyčerpalo 90,1 % výdavkov.
Daňové príjmy
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu, pritom medziročne stúpli o 9,3 % na 8,7 mld. eur. To zodpovedalo 99 % celoročne rozpočtovanej výšky. Výrazne rástli najmä príjmy z dane z príjmov právnických osôb, ktorej výber bol medziročne vyšší o 28,9 % na úrovni 1,62 mld. eur. Pri dani z pridanej hodnoty, ktoré je najvyššou položkou daňových príjmov, evidoval štát medziročný nárast o 7,3 % na 4,753 mld. eur, čo znamenalo prekročenie rozpočtu o 2,2 %.
Spotrebné dane
Rast zaznamenal rezort financií aj pri výbere spotrebných daní. Ten bol medziročne vyšší o 2,9 %, keď dosiahol 2,002 mld. eur. Za celoročným rozpočtom však výber spotrebných daní zaostal o necelé 4 %.
Daň z príjmov vyberaná zrážkou medziročne naopak poklesla o 6 % na 143,3 mil. eur a pri dani z príjmov fyzických osôb zaevidoval rezort financií ku koncu roka sumu 112,1 mil. eur a medziročný pokles o 19,4 %.
Toto číslo však ovplyvňuje skutočnosť, že daň z príjmov fyzických osôb je v súčasnosti jedinou podielovou daňou a takmer celý jej výber smeruje do rozpočtov samospráv v rámci fiškálnej decentralizácie.
Nedaňové príjmy
Výrazne však v minulom roku napredovali nedaňové príjmy. Tie boli medziročne vyššie o 26,1 % na úrovni 858,8 mil. eur a rozpočtovanú úroveň prekročili o 22,2 %. Medziročne o 8,2 % stúpli aj granty a transfery na 2,443 mld. eur, čo však znamenalo len 66,8 % rozpočtovanej výšky. Ich súčasťou sú aj spomínané príjmy z rozpočtu Európskej únie. Tie síce rovnako medziročne stúpli o 42,4 % na 2,031 mld. eur, z celkovo rozpočtovanej úrovne to však predstavovalo iba 60,7 %.
Výdavky
Pozitívnejšie v porovnaní s rozpočtom ako aj s predchádzajúcim rokom sa vyvíjali výdavky.
Bežné výdavky, ktoré tvoria podstatnú časť celkových výdavkov štátu na základný chod štátnych úradov či mzdy pracovníkov štátnej správy, dokonca medziročne klesli o 1,4 % na 12,783 mld. eur a za celkovým rozpočtom zaostali o 9,1 %.
Kapitálové výdavky síce medziročne stúpli o 5,4 % na 2,495 mld. eur, tie však za rozpočtovanou úrovňou zaostali ešte výraznejšie o 13,7 %.
Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Štátny rozpočet v roku 2012
Pre rok 2012 parlament schválil rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Ak by bol skutočný vývoj hospodárstva v tomto roku ešte horší, ako očakáva rezort financií, čo už naznačujú prognózy niektorých inštitúcií, diera v rozpočte na rok 2012 by sa mohla ešte zväčšiť. Hospodárenie štátu napokon dopadlo v minulom roku ešte lepšie, ako bolo naplánované v štátnom rozpočte. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu totiž podľa údajov zverejnených rezortom financií dosiahol ku koncu decembra 3,276 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 26,2 %.
Oproti rozpočtu, ktorý počítal so schodkom 3,81 mld. eur, tak bol deficit nižší o viac ako pol miliardy eur.
Medziročne a aj v porovnaní s rozpočtom lepší schodok štátneho rozpočtu sa podarilo dosiahnuť napriek tomu, že celkové príjmy aj výdavky za rozpočtovým plánom zaostávali. Príjmy však boli v rozpočte nadhodnotené predovšetkým pre plánované príjmy z eurofondov. Tie totiž ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu naprojektovalo podľa požiadaviek jednotlivých rezortov s tým, že ak nebudú schopné tieto úrovne čerpať, rozpočet to neohrozí. Zároveň s nižšími príjmami z eurofondov totiž klesajú aj výdavky na spolufinancovanie.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak medziročne síce stúpli o 10,1 % na 12,002 mld. eur, celkový rozpočet však naplnili iba na 91,3 %.
Celkové výdavky na druhej strane dokonca medziročne mierne poklesli o 0,4 %, keď dosiahli 15,278 mld. eur. V porovnaní s celoročným rozpočtom sa tak vyčerpalo 90,1 % výdavkov.
Daňové príjmy
Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu, pritom medziročne stúpli o 9,3 % na 8,7 mld. eur. To zodpovedalo 99 % celoročne rozpočtovanej výšky. Výrazne rástli najmä príjmy z dane z príjmov právnických osôb, ktorej výber bol medziročne vyšší o 28,9 % na úrovni 1,62 mld. eur. Pri dani z pridanej hodnoty, ktoré je najvyššou položkou daňových príjmov, evidoval štát medziročný nárast o 7,3 % na 4,753 mld. eur, čo znamenalo prekročenie rozpočtu o 2,2 %.
Spotrebné dane
Rast zaznamenal rezort financií aj pri výbere spotrebných daní. Ten bol medziročne vyšší o 2,9 %, keď dosiahol 2,002 mld. eur. Za celoročným rozpočtom však výber spotrebných daní zaostal o necelé 4 %.
Daň z príjmov vyberaná zrážkou medziročne naopak poklesla o 6 % na 143,3 mil. eur a pri dani z príjmov fyzických osôb zaevidoval rezort financií ku koncu roka sumu 112,1 mil. eur a medziročný pokles o 19,4 %.
Toto číslo však ovplyvňuje skutočnosť, že daň z príjmov fyzických osôb je v súčasnosti jedinou podielovou daňou a takmer celý jej výber smeruje do rozpočtov samospráv v rámci fiškálnej decentralizácie.
Nedaňové príjmy
Výrazne však v minulom roku napredovali nedaňové príjmy. Tie boli medziročne vyššie o 26,1 % na úrovni 858,8 mil. eur a rozpočtovanú úroveň prekročili o 22,2 %. Medziročne o 8,2 % stúpli aj granty a transfery na 2,443 mld. eur, čo však znamenalo len 66,8 % rozpočtovanej výšky. Ich súčasťou sú aj spomínané príjmy z rozpočtu Európskej únie. Tie síce rovnako medziročne stúpli o 42,4 % na 2,031 mld. eur, z celkovo rozpočtovanej úrovne to však predstavovalo iba 60,7 %.
Výdavky
Pozitívnejšie v porovnaní s rozpočtom ako aj s predchádzajúcim rokom sa vyvíjali výdavky.
Bežné výdavky, ktoré tvoria podstatnú časť celkových výdavkov štátu na základný chod štátnych úradov či mzdy pracovníkov štátnej správy, dokonca medziročne klesli o 1,4 % na 12,783 mld. eur a za celkovým rozpočtom zaostali o 9,1 %.
Kapitálové výdavky síce medziročne stúpli o 5,4 % na 2,495 mld. eur, tie však za rozpočtovanou úrovňou zaostali ešte výraznejšie o 13,7 %.