Štát by sa mal zamerať na zníženie rozdielov v regiónoch

Bratislava 17. augusta (TASR) - Štát by sa mal do budúcnosti zamerať na znižovanie regionálnych rozdielov, kritický je aj odlev mladých vzdelaných ľudí z regiónov. Dosiahnuť by sa to dalo transformáciou hospodárstva v regiónoch, ale aj podporou aktivít, ktoré budú využívať regionálne prírodné a ľudské zdroje. Vyplýva to z Návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorú v pondelok (19. 5.) prerokuje tripartita.


Stabilný rast ekonomiky v poslednej dekáde bol podľa materiálu z veľkej miery podporený rozvojom automobilového priemyslu. Ten podľa údajov z roku 2016 tvoril 40 % priemyselnej produkcie. "Tento priemysel však vytvára iba štyri percentá pridanej hodnoty vytvorenej v SR a málo rozvíja výskumné a vývojové kapacity," konštatuje materiál ÚPVII.

Rozdiely medzi regionálnymi ekonomikami sú vysoké, pričom sa nezmierňujú, ale v čase prehlbujú. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v Prešovskom kraji vzrástol z 10.872 eur v roku 2008 na 13.606 eur v roku 2016. V Bratislavskom kraji však stúpol zo 42.904 eur v roku 2008 na 53.692 eur v roku 2016. "Slovensko má týmito hodnotami druhú najvyššiu disparitu medzi krajinami OECD. Rast produktivity práce je paradoxne vysoký v regionálnych ekonomikách zaostávajúcich okresov, deje sa tak však do veľkej miery vytláčaním nízkoproduktívnej pracovnej sily z trhu práce," uvádza materiál.

Kritický je aj odlev mladých vzdelaných ľudí z regiónov východného a stredného Slovenska, ktorí v mieste bydliska nenachádzajú adekvátne pracovné príležitosti a životné podmienky. "Prírastok populácie v dôsledku vnútornej migrácie obyvateľov evidujeme len v Bratislavskom kraji, kam sa prisťahuje viac než 6000 obyvateľov ročne a v menšej miere aj v Trnavskom kraji. V ostatných krajoch sa vyvíja negatívne aj celkové migračné saldo," tvrdí sa v materiáli.

Potrebné je preto prijať niekoľko opatrení. Jasnejšie by sa mali formulovať politiky, ktoré by mali ambíciu transformovať hospodárstvo regiónov. Podľa návrhu stratégie rozvoja by pomohlo aj vytvorenie komunikačných platforiem pre koordináciu a participáciu subjektov regionálnych ekonomík a ich strategický manažment, ako aj zapojenie investičných bánk do zvýšenia pridanej hodnoty regionálnych ekonomík.

Ďalším opatrením by mohla byť väčšia podpora aktivít, ktoré budú viac využívať lokálne, regionálne, prírodné a ľudské zdroje. Ide napríklad o väčšie využívanie pôvodných odrôd ovocia a zeleniny, potravinárskych výrobkov, sklárskych produktov, viac by sa mal využívať aj kultúrny potenciál daného regiónu.

Tiež by sa malo podporovať také vytváranie pracovných miest, ktoré bude viac využívať dostupnú pracovnú silu, posilniť by sa mala aj podpora a propagácia regionálnych produktov a služieb cestovného ruchu.

Ďalším opatrením, ktoré sa v materiáli spomína, je podpora spolupráce subjektov trhovej a sociálnej ekonomiky na miestnej úrovni, ktoré by vytvárali pracovné príležitosti pre znevýhodnené sociálne skupiny a zároveň by pokrývali lokálny a regionálny dopyt.

Zmeniť by sa mala aj orientácia poľnohospodárskej výroby na produkty s vyššou pridanou hodnotou najmä vo väzbe na rastlinnú a živočíšnu výrobu a v súlade s konceptom udržateľného hospodárstva a udržateľného biohospodárstva.

V rámci podpory rozvoja domácej regionálnej ekonomiky by ďalším riešením mohlo byť vytvorenie regionálnych komunitných fondov, ktoré by zhodnocovali regionálny kapitál. Stredné odborné školy by zase mali mať viac odborníkov, ako aj vybavenie pre technickú podporu zavádzania inovácií v regionálnej ekonomike.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR