|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
27. mája 2009
Štát aj SPP sú pripravení na prípadnú plynovú krízu
Slovensko je pripravené zvládnuť prípadnú plynovú krízu s podstatne menšími dopadmi na slovenskú ekonomiku, ako tomu bolo na začiatku tohto roka. Na spoločnom stredajšom stretnutí predsedu vlády SR ...
Zdieľať
BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) - Slovensko je pripravené zvládnuť prípadnú plynovú krízu s podstatne menšími dopadmi na slovenskú ekonomiku, ako tomu bolo na začiatku tohto roka. Na spoločnom stredajšom stretnutí predsedu vlády SR Roberta Fica s predstaviteľmi zahraničných akcionárov Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), predsedom predstavenstva E.ON Ruhrgas Bernhardom Reutersberom a výkonným riaditeľom GDF Suez Energie Europe Pierrom Clavelom, to potvrdili obe strany. Ako ďalej informovala hovorkyňa predsedu vlády SR Silvia Glendová, predmetom spoločného rokovania bola výmena informácií o stave dodávok zemného plynu na Slovensko vo svetle sporov medzi Ukrajinou a Ruskom a možností opakovania sa plynovej krízy z januára tohto roku.
Fico so zahraničnými akcionármi hovoril podľa zverejnených informácií tiež o cenovom vývoji, ktorý je podľa Glendovej v súčasnosti "vcelku priaznivý, čo umožňuje uvažovať o úpravách cien zemného plynu pre domácnosti smerom nadol". Relevantným dátumom takéhoto rozhodnutia by podľa rozhovorov mohol byť 1. september 2009. "Je na SPP a Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, aby v súlade s platnou legislatívou pripravili relevantné návrhy," informovala Glendová.
SPP už začiatkom tohto týždňa deklaroval, že je pripravený na možnosť vzniku ďalšej plynovej krízy. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, spoločnosť vie v prípade prerušenia dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu zabezpečiť jeho dodávky pre všetkých odberateľov na Slovensku, vrátane priemyselných odberateľov bez obmedzení. "Už v januári SPP podnikol kroky k reálnej diverzifikácii, či už v oblasti technickej alebo obchodnej. SPP môže v prípade opakovania krízy zabezpečiť normálne dodávky zemného plynu vďaka zásobám zemného plynu v zásobníkoch, schopnosti okamžite spustiť reverzný chod z ČR na Slovensko, a vďaka obchodným dohodám so zahraničnými akcionármi E.ON Ruhrgas a GDF Suez, ktorí ponúkli dodávky zemného plynu z vlastných zdrojov pre SPP," dodal Šebesta. SPP podľa neho zároveň pracuje na uzavretí zmlúv o dodávkach plynu z iného ako z ruského zdroja. "Naším cieľom je, aby tento zdroj pokryl najmenej 10 percent ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku," konštatoval Šebesta.
Prvá plynová kríza zasiahla Slovensko v januári tohto roka. Zastavenie dodávok zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu trvalo zhruba dva týždne. Dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko sa úplne zastavili v noci z utorka 6. januára na stredu 7. januára. Ruský energetický gigant Gazprom v utorok 6. januára drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy dostáva cez Ukrajinu. V chladnej zime viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska bola postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko.
SITA
Fico so zahraničnými akcionármi hovoril podľa zverejnených informácií tiež o cenovom vývoji, ktorý je podľa Glendovej v súčasnosti "vcelku priaznivý, čo umožňuje uvažovať o úpravách cien zemného plynu pre domácnosti smerom nadol". Relevantným dátumom takéhoto rozhodnutia by podľa rozhovorov mohol byť 1. september 2009. "Je na SPP a Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, aby v súlade s platnou legislatívou pripravili relevantné návrhy," informovala Glendová.
SPP už začiatkom tohto týždňa deklaroval, že je pripravený na možnosť vzniku ďalšej plynovej krízy. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, spoločnosť vie v prípade prerušenia dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu zabezpečiť jeho dodávky pre všetkých odberateľov na Slovensku, vrátane priemyselných odberateľov bez obmedzení. "Už v januári SPP podnikol kroky k reálnej diverzifikácii, či už v oblasti technickej alebo obchodnej. SPP môže v prípade opakovania krízy zabezpečiť normálne dodávky zemného plynu vďaka zásobám zemného plynu v zásobníkoch, schopnosti okamžite spustiť reverzný chod z ČR na Slovensko, a vďaka obchodným dohodám so zahraničnými akcionármi E.ON Ruhrgas a GDF Suez, ktorí ponúkli dodávky zemného plynu z vlastných zdrojov pre SPP," dodal Šebesta. SPP podľa neho zároveň pracuje na uzavretí zmlúv o dodávkach plynu z iného ako z ruského zdroja. "Naším cieľom je, aby tento zdroj pokryl najmenej 10 percent ročnej spotreby zemného plynu na Slovensku," konštatoval Šebesta.
Prvá plynová kríza zasiahla Slovensko v januári tohto roka. Zastavenie dodávok zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu trvalo zhruba dva týždne. Dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko sa úplne zastavili v noci z utorka 6. januára na stredu 7. januára. Ruský energetický gigant Gazprom v utorok 6. januára drasticky znížil dodávky zemného plynu smerujúceho cez Ukrajinu do Európy. Redukcia zásobovania bola dôsledkom dlhodobého sporu medzi Kyjevom a Moskvou týkajúceho sa cien plynu v novom roku. Z Ruska pochádza približne štvrtina plynu pre 27-členný blok. Až 80 percent ruského plynu sa do Európy dostáva cez Ukrajinu. V chladnej zime viaceré krajiny centrálnej a východnej Európy pokles ruských dodávok tvrdo zasiahol. Okrem Slovenska bola postihnutá aj Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Macedónsko, Turecko, Taliansko, Slovinsko, Francúzsko a Srbsko.
SITA