Starší ľudia majú problémy v práci, cítia diskrimináciu

BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Jedným z výsledkov polročného výskumného projektu s názvom Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie, ktorý robil Inštitút pre verejné otázky (IVO) je, že starší ľudia majú veľké problémy hlavne na trhu práce.


Na štvrtkovej tlačovej besede v Bratislave to povedala výskumníčka IVO Jarmila Filadelfiová. Až 48 percent žien vo výskumnom projekte uviedlo, že najviac sa vyskytuje nespravodlivý prístup vedúceho ako aj ohováranie, podpichovanie a zosmiešňovanie zo strany kolegov, kolegýň.

„V niektorých prípadoch ide aj o problémy s kariérnym postupom, prideľovaním úloh a práce ako aj uprednostňovanie mladších kolegov,“ povedala výskumníčka. Najviac skúseností s diskrimináciou pre vek má približne pätina ľudí v tejto skupine. „Častejšie ju zažívajú ženy a ľudia s nižším vzdelaním, zo skupiny nepracujúcich sú to nezamestnaní a invalidní dôchodcovia,“ informovala Filadelfiová.


Výskumnú vzorku tvorili ľudia od 45 do 64 rokov

Inštitút pre verejné otázky dokončil v marci projekt, ktorý sa uskutočnil s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky v rámci dodatočného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd a zameral sa na vekovú kategóriu ľudí od 45 do 64 rokov.

Podľa respondentov je jednou z inštitúcii, ktoré prispievajú k dodržiavaniu práv starších ľudí v SR Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

„Až 56 percent všetkých sťažností na diskrimináciu je práve v pracovno-právnej oblasti za rok 2010, týkala sa najmä veku, ďalej diskriminácia v oblasti zdravotníctva týkajúca sa predovšetkým dostupnosti liekov a niektorých zdravotníckych úkonov, pričom starší ľudia často nemajú finančné možnosti si zdravotnú starostlivosť zabezpečiť,“ informoval člen výskumného tímu Peter Guráň.

Staršia veková kategória vidí veľký problém tiež v stále novej a novej technike, pričom podľa jeho slov nemajú možnosť sa dostať prostredníctvom internetu k informáciám. „Tento problém stavia ľudí do úplne nových foriem diskriminácie,“ dodal Guráň.


Význam pojmu aktívne starnutie nepoznajú

Chápanie konceptu aktívneho starnutia je podľa Zory Bútorovej z Inštitútu pre verejné otázky na Slovensku pomerne hmlisté, 47 percent zo všetkých respondentov alebo 41 percent respondentov vo veku 45 až 64 rokov tento pojem vôbec nepoznalo. „V predstavách verejnosti sa aktívne starnutie spája s tým, že starší ľudia majú byť aktívni, nesedieť v papučiach pred televízorom, mali by sa vzdelávať a držať krok s dobou, ako aj pestovať pohyb a šport alebo venovať sa koníčkom,“ uviedla.

Väčšina ľudí vo vekovej kategórii od 45 do 64 rokov sa zaujíma o politiku, ide však v prevažnej miere o ľudí s vysokoškolským vzdelaním a pracujúcich dôchodcov. „Existujú tiež mnohé rozdiely medzi pracujúcimi a nepracujúcimi dôchodcami v trávení mimopracovného času. Pracujúci sa venujú vzdelávaniu ako aj spoločenskému životu, pričom nepracujúci trávia veľa času pred televízorom, počúvajú rozhlas alebo pracujú v domácnosti a v záhrade,“ informovala Bútorová.

„Možnosť, že by mali starší ľudia zostať v zamestnaní dokedy budú vládať podporilo 41 percent respondentov z celej populácie,“ uviedla Zora Bútorová. Väčšina ľudí v dôchodkovom veku by mala podľa názorov verejnosti aktívnejšie presadzovať svoje práva, naďalej sa vzdelávať a držať krok s dobou, ako aj zapájať sa do starostlivosti a výchovy svojich vnúčat.