|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. novembra 2011
Starostovia, ak nenahlásia ambulantný predaj, riskujú pokuty
Mnoho starostov aj napriek novovzniknutej povinnosti nenahlasuje vopred ambulantný predaj vo svojich obciach. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to upozornili zástupcovia Únie hydinárov Slovenska ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. novembra (WEBNOVINY) - Mnoho starostov aj napriek novovzniknutej povinnosti nenahlasuje vopred ambulantný predaj vo svojich obciach. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to upozornili zástupcovia Únie hydinárov Slovenska (ÚHS). Starostovia pritom riskujú, že im Štátna veterinárna a potravinová správa udelí za nenahlásenie ambulantného predaja sankcie. "Mnoho starostov vôbec nevie, že takáto povinnosť im z tohto zákona vyplýva, takže sme to oznámili Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS), aby tomu venovali pozornosť," vysvetlil riaditeľ únie Daniel Molnár.
Podľa novely zákona o potravinách, ktorá platí od novembra tohto roku, majú totiž obce povinnosť vopred nahlasovať príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe ambulantný predaj v obci.
Združenie miest a obcí Slovenska však pripomína, že kompetencie samospráv sú v prípade ambulantného predaja značne obmedzené. "Samosprávy majú oklieštené kompetencie, ktoré im napríklad neumožňujú sankcionovať predajcov za predaj nekvalitných potravín, alebo potravín za hranicou lehoty spotreby," uviedol v reakcii na tvrdenie hydinárov hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Ako príklad uviedol kompetencie miest a obcí pri trhovom predaji, ktoré im umožňujú prísne kontrolovať a sankcionovať trhových predajcov. "Obce a mestá schvaľujú trhový poriadok a sledujú jeho dodržiavanie predajcami s tým, že dokonca majú právo kontrolovať pôvod lesných plodín a podobne," vysvetlil Kaliňák. To podľa jeho názoru jasne ukazuje, že samosprávy si môžu plniť svoje úlohy len vtedy, ak im to zákon umožňuje. "Mestá a obce nie sú servisný útvar štátu," dodal Kaliňák.
Nekontrolovaný predaj
V prípade hydiny môže Slovensko podľa Ladislava Birčáka zo spoločnosti Novogal, a.s pri nekontrolovanom ambulantnom predaji na dani z pridanej hodnoty (DPH) prichádzať ročne až o 15 mil. eur. "To už nie je zanedbateľná položka, ktorá môže chýbať v štátnom rozpočte," myslí si Birčák. Navyše mäso, ktoré sa takýmto spôsobom predáva, často nespĺňa základné hygienické a zdravotné normy.
Riskovanie zdravotných problémov
Ivan Kostúr zo Slovenskej asociácie aviárnej medicíny prirovnal niektoré ambulantné predaje k pirátstvu, pri ktorom kupujúci riskujú aj zdravotné problémy, keďže v mnohých prípadoch nie je známy pôvod krmiva predávanej hydiny. "Častokrát táto hydina je predávaná v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, je to predávané v igelitových taškách alebo priamo do tašiek spotrebiteľov, čo absolútne nezodpovedá hygienickým normám ktoré sú v Európskej únii," uviedol.
Predaj aj bez povolenia
Molnár upozornil aj na fakt, že predajcovia nemajú vždy ani potrebné povolenia. "Mnoho tých predajcov, ktorí sú na Slovensku, tak praktikujú predaj bez povolení, bez označenia tovaru, bez zabalenia tovaru, nemajú povolenie od štátnej veterinárnej správy ani od úradu verejného zdravotníctva, alebo ho majú len v určitých krajoch a praktikujú tieto predaje aj v iných krajoch," vysvetlil Molnár.
Podľa novely zákona o potravinách, ktorá platí od novembra tohto roku, majú totiž obce povinnosť vopred nahlasovať príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe ambulantný predaj v obci.
Združenie miest a obcí Slovenska však pripomína, že kompetencie samospráv sú v prípade ambulantného predaja značne obmedzené. "Samosprávy majú oklieštené kompetencie, ktoré im napríklad neumožňujú sankcionovať predajcov za predaj nekvalitných potravín, alebo potravín za hranicou lehoty spotreby," uviedol v reakcii na tvrdenie hydinárov hovorca ZMOS Michal Kaliňák. Ako príklad uviedol kompetencie miest a obcí pri trhovom predaji, ktoré im umožňujú prísne kontrolovať a sankcionovať trhových predajcov. "Obce a mestá schvaľujú trhový poriadok a sledujú jeho dodržiavanie predajcami s tým, že dokonca majú právo kontrolovať pôvod lesných plodín a podobne," vysvetlil Kaliňák. To podľa jeho názoru jasne ukazuje, že samosprávy si môžu plniť svoje úlohy len vtedy, ak im to zákon umožňuje. "Mestá a obce nie sú servisný útvar štátu," dodal Kaliňák.
Nekontrolovaný predaj
V prípade hydiny môže Slovensko podľa Ladislava Birčáka zo spoločnosti Novogal, a.s pri nekontrolovanom ambulantnom predaji na dani z pridanej hodnoty (DPH) prichádzať ročne až o 15 mil. eur. "To už nie je zanedbateľná položka, ktorá môže chýbať v štátnom rozpočte," myslí si Birčák. Navyše mäso, ktoré sa takýmto spôsobom predáva, často nespĺňa základné hygienické a zdravotné normy.
Riskovanie zdravotných problémov
Ivan Kostúr zo Slovenskej asociácie aviárnej medicíny prirovnal niektoré ambulantné predaje k pirátstvu, pri ktorom kupujúci riskujú aj zdravotné problémy, keďže v mnohých prípadoch nie je známy pôvod krmiva predávanej hydiny. "Častokrát táto hydina je predávaná v nevyhovujúcich hygienických podmienkach, je to predávané v igelitových taškách alebo priamo do tašiek spotrebiteľov, čo absolútne nezodpovedá hygienickým normám ktoré sú v Európskej únii," uviedol.
Predaj aj bez povolenia
Molnár upozornil aj na fakt, že predajcovia nemajú vždy ani potrebné povolenia. "Mnoho tých predajcov, ktorí sú na Slovensku, tak praktikujú predaj bez povolení, bez označenia tovaru, bez zabalenia tovaru, nemajú povolenie od štátnej veterinárnej správy ani od úradu verejného zdravotníctva, alebo ho majú len v určitých krajoch a praktikujú tieto predaje aj v iných krajoch," vysvetlil Molnár.