Stanú sa drahé potraviny osudom Európy?

Keby sa už dnes  trh s potravinami úplne liberalizoval, v Európe by sa cena masla pohybovala okolo 60 korún za kilo. Takéto informácie uvádza stránka Svetovej banky.  Doslova sa na nej píše, že keby bol vo svete voľný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, aj v Európe by sme platili za pol kila masla iba 90 amerických centov, teda v prepočte necelých 30 korún. Pre ochranné clá však Európania platia v priemere štyrikrát a Američania trikrát toľko. Na porovnanie: na Slovensku sa predáva kilo masla približne za 200 korún.

Európa sa dnes proti lacnému dovozu bráni najmä spomínanými dovoznými clami, ale svetový trh ju čoraz viac tlačí k múru. Výsledkom sú aj nedávne rokovania o liberalizácii svetového obchodu, na ktoré prišla EÚ podľa eurokomisára pre obchod Petra Mandelsona s oveľa veľkorysejšou ponukou, než s akou pôvodne počítala. V blízkej budúcnosti by sa mali znížiť ochranné dovozné clá na poľnohospodárske výrobky takmer o polovicu. „Posledný návrh EÚ je maximom, za ktoré už únia nemôže ísť, pretože by to bolo nezodpovedné k našim poľnohospodárom,“ uviedol Mandelson.
S ochranou trhu súhlasí aj prognostik Pavol Kárász, ktorý je presvedčený, že Európa nikdy nemôže úplne otvoriť trh s potravinami, pretože by sa týmto krokom sama zničila. „Európa má drahšie potraviny najmä preto, lebo filozofia európskeho poľnohospodárstva je úplne iná ako inde vo svete. Naše poľnohospodárstvo je multifunkčné. Znamená to, že okrem úlohy vyrobiť dostatok potravín sa zameriava aj na ekológiu a na rozvoj vidieka. V USA je o niečo lacnejšie dvojfunkčné, ktoré však už nezabezpečuje rozvoj vidieka. Najlacnejšie je africké, takzvané monofunkčné poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečuje iba výživu,“ povedal Kárász.
Práve toto sú argumenty, ktoré nedovoľujú Európe úplne otvoriť poľnohospodársky trh. Lacný tovar by síce krátkodobo uspokojil spotrebiteľov, ale zničenie poľnohospodárstva by nielenže vyprodukovalo desaťtisíce nezamestnaných, ale predovšetkým by v Európe zdevastovalo životné prostredie.
Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivana Oravca sa mnohé lacné svetové potraviny na náš trh aj tak nedostanú. „Európa kladie v posledných rokoch stále výraznejšie do popredia otázku bezpečných potravín, čo súvisí so zvýšenými nákladmi. Dokážu vyrobiť takto kvalitné potraviny aj štáty, ktoré sa chcú presadiť predovšetkým nízkou cenou? Ak v týchto krajinách zmodernizujú svoje prevádzky tak, aby zodpovedali našim prísnym hygienickým a bezpečnostným kritériám, budú ich ceny oveľa vyššie ako dnes.“
 

Každý má svoju pravdu
Domácnosti v EÚ minú na podporu farmárskeho sektora ročne približne 1 200 amerických dolárov. Tvrdí to Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Kým väčšina európskych expertov podporuje súčasný stav, úplne odlišný názor má hlavný ekonóm Svetovej banky Kym Anderson. „Vyššie dane a nafúknuté ceny sa európskym spotrebiteľom určite nevyplácajú. Ľudia si neuvedomujú, že celých 80 % ziskov si rozdelí jedna pätina všetkých producentov a malí nedostanú takmer nič.“
Martin Augustín