Stanica ISS je pre let na Mars kľúčová

 Raketoplán Atlantis by mal z Kennedyho vesmírneho centra vo floridskom Cape Canaveral odštartovať v stredu na svoju prvú návštevu stanice ISS po takmer štyroch rokoch. Stanica ISS, ktorá sa vznáša 354 kilometrov nad zemským povrchom, umožňuje vedcom sledovať ľudí dlhodobo vystavených nulovej gravitácii, čo je kľúčový poznatok pre budúce misie do vesmíru.

Na budovaní stanice sa podieľalo šestnásť krajín sveta, vrátane USA, Ruska, Japonska, Kanady, Brazílie a 11 európskych krajín. Stanica, ktorá putuje okolo Zeme rýchlosťou 28 tisíc kilometrov za hodinu, vďaka čomu jej oblet trvá 90 minút, váži 197 ton a keď bude jej výstavba kompletne hotová, mala by vážiť až 454 ton. ISS tak bude mať rozmery futbalového ihriska - 110 metrov naprieč a 88 metrov na dĺžku, pričom bude využívať 0,4 hektára solárnych článkov, ktoré zabezpečia elektrickú energiu pre šesť laboratórií. Prvú časť vesmírnej stanice, kontrolný modul Zarja, vyniesla na orbitu ruská raketa Proton v novembri 1998 a zabezpečila tak stanici dostatočnú zásobu paliva a energie. O niekoľko týždňov potom vyniesol raketoplán Endeavour druhú časť stanice, umožňujúcu prechod medzi laboratóriami a ubytovacou časťou. V októbri 2000 americký astronaut Bill Shepherd a ruskí kozmonauti Juri Gidzenko a Sergej Krikalev dorazili na stanicu s ruskou raketou Sojuz a stali sa tak vôbec prvou posádkou obývajúcou stanicu ISS. Raketoplán Atlantis vo februári 2001 k stanici priniesol a pripojil americké laboratórium Destiny. Tento obrovský komponent stanice - veľké okno, umožnil vedcom skúmať zemský povrch a obsahuje i robotické rameno kanadskej výroby. V budúcnosti pribudnú európske, japonské a ruské laboratóriá. Let raketoplánu bude prvým významným konštruktérskym letom od novembra 2002 a k stanici pripojí dva 16-tonové solárne panely. NASA plánuje do roku 2010, kedy by mala byť stanica ISS hotová, na orbitu poslať ďalších 16 misií.

(SITA)