Stále nevieme prijať kritiku

Rozhovor s bývalým reprezentačným trénerom Júliusom Šuplerom vznikal naozaj nezvyčajne. Počas nášho pobytu v Rige sme sa s ním skontaktovali. Bol však veľmi zaneprázdnený, ale nakoniec si na-šiel čas až neskoro večer, po pol jedenástej. Prišiel do hotela, v ktorom boli ubytovaní viacerí slovenskí novinári. Keďže sme chceli mať rozhovor exkluzívne pre náš denník, snažili sme sa ho pred kolegami „ukryť“. Július Šupler sa preto spoločne s nami skrýval vo výťahu, chodil požiarnym schodišťom, ale nakoniec sme sa predsa porozprávali.

Lotyšsko je pre Slovákov neznáma krajina. V čom je iná než tá naša?
- Slovensko je Slovensko, pre mňa je najkrajšie, je to miesto, kde som vyrastal. V Lotyšsku nemajú hory. Najvyšší vrch má asi 300 m, čo nemôže uspokojiť žiadneho Slováka. Rozdiel medzi nami a Lotyšmi je aj
v mentalite. Vôbec nie je podobná Rusom, ako sa zdá.
Akí sú teda Lotyši?
- Vyrovnaní, pokojní ľudia. Maximálne slušní, ale viac uzavretí. Mne to však celkom vyhovuje, nemám s tým problém. V mnohých veciach sú ďaleko za nami, ale v mnohých, naopak, veľmi pred nami. Vstupom do Európskej únie sa aj tu naštartoval podobný proces ako u nás a krajina sa rozvíja. Myslím si však, že Slovensko je oveľa ďalej ako Lotyšsko.
Aká je životná úroveň? Existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými vrstvami?
- Určite áno. Je tu absolútna špička, ktorá sa dostala k pe-niazom v tých privatizačných rokoch. Rovnako ako u nás je tu stredná vrstva, ale aj sociálne veľmi slabé vrstvy. Dôchodcovia v Lotyšsku sú na tom takisto ako naši. Sú tu síce rôzne značkové obchody, no tí bohatší chodia aj tak nakupovať inde. Ľudia v Lotyšsku sa však obliekajú pekne, držia sa európskej módy, ale majú aj svoje typické prvky.
Vyhovuje vám lotyšská kuchyňa? Obľúbili ste si nejaké domáce špeciality?
- Kuchyňa je podobná ako
v Bielorusku, na Ukrajine. Veľa používajú zemiaky, kapustu, mleté mäso. Varia dosť ťažké
a nezdravé jedlá. Je tu však k dispozícií množstvo druhov rýb, dá sa naozaj vybrať. Špecialitou v týchto krajinách je sušené údené mäso - basturma. Je to mäso z koňa a zo slonov, ale je veľmi chutné, hlavne keď je posypané paprikou.

LOTYŠSKO A ŠPORT
Lotyši si vlani zahrali na európskom futbalovom šampionáte,  o rok usporiadajú majstrovstvá  sveta v hokeji.  Ktorý šport je v tejto krajine číslo jeden?
- Určite basketbal. Je tu asi stopäťdesiat amatérskych mužstiev, ktoré hrajú rôzne súťaže. Sú medzi nimi aj tímy z podnikov, organizácií a zápasy sa končia neskoro v noci. Lotyši však majú vzťah k hokeju, čo možno dokumentovať tým, ako chodia povzbudzovať svoj tím na majstrovstvá sveta po celej Európe. Sú ochotní obetovať veľa. Nejdú na dovolenku, ale radšej sa idú pozrieť na svetový šampionát. Možno sa hokej
v tom vyrovná aj basketbalu.
Najbližšie hokejové majstrovstvá sveta usporiada práve Riga. Tešia sa už na ne Lotyši?
- Samozrejme a určite prídu všetci. Je ich iba 2,5 milióna
a myslím, že organizátori budú musieť situáciu riešiť asi veľkoplošnými obrazovkami. Bude to pre nich niečo úplne výnimočné.
Aké šance má podľa vás domáci tím?
- Záležať bude aj na tom, či dokáže zvládnuť ten psychický tlak. V histórii je to dané, že krajina, ktorá postavila nový štadión a organizovala MS, tak jej mužstvo skončilo neúspechom. Príkladov je dosť - Hartwall Arena vo Fínsku, pred dvoma rokmi Česi
a Sazka Aréna, úplný prepadák zaznamenali Rusi
v Petrohrade. Je to dosť ťažké zvládnuť situáciu okolo mužstva, ktoré hrá doma.
Stihnú Lotyši dokončiť novú Riga Arenu?
- Problémy boli vo viacerých krajinách, spomeňme si na Čechov, kde to v niektorých fázach vyzeralo tiež veľmi zle a stihli to. Výhoda v Lotyšsku je v tom, že sa o to starajú zahraničné renomované firmy, ktoré majú dosť skúseností. To je záruka, že to stihnú a majstrovstvá sveta sa budú konať.
Akí sú lotyšskí fanúšikovia?
- Veľmi emotívni, podobní ako Slováci. Rozdiel je v tom, že nedokážu byť nevďační.
A povzbudzujú nielen vtedy, keď mužstvo dosahuje dobré výsledky, ale aj pri neúspechoch. Vedia odhadnúť silu súpera a svoje reálne možnosti.

ŠUPLER A RIGA 2000
Trénujete v jednom z popredných lotyšských klubov. Ako to vyzerá v Rige 2000?
- Ľudia okolo si vážia, že naši chalani dobre reprezentujú Rigu a robia maximum, aby boli fanúšikovia aj vedenie spokojní. Keď sa nám niečo nepodarí, vedia to pochopiť. Sú vďační za to, že viacerí chlapci z nášho klubu pomohli lotyšskej reprezentácii
k postupu na olympiádu. Myslím si, že práca v klube je dostatočne ocenená aj mimo krajiny.
Ste v klube spokojný?
- Cítim podporu od vedenia, vidím, že hráči sú vďační. Na každom kroku pociťujem, že som tu urobil kus roboty
a ľudia si ma vážia.
Je veľký rozdiel trénovať
u nás a v Lotyšsku?
- Mám absolútnu dôveru. Som zodpovedný za výkon a výsledky, no existuje tu priestor na prácu a trpezlivosť zo strany vedenia. Chápu, že výsledky neprídu hneď. Vždy však musí byť viditeľné, že tí hráči sa zlepšujú, že napredujú a že sa pracuje systematicky. Nie je tu nič také, že sa bude robiť to, čo sa páči majiteľom, rovnako ako žiadny zásah do zostavy.
Chýba vám niečo v Rige?
- Slovenská závisť.
Závisť?
- Áno, lebo tu neexistuje. Som úplne vyrovnaný a pokojný človek.

SLOVENSKŻ HOKEJ
Čo čaká slovenských hokejistov o rok v Rige?
- V základnej skupine sa síce nestretnú s domácim tímom, ale čakajú ich Rusi a iné ťažké mužstvá, ľahké to už teraz nie je nikde.
Keď sa pozrieme spätne do Viedne. Kde sa podľa vás stala chyba, že naša reprezentácia 
s takým mužstvom  skončila už vo štvrťfinále?
- U nás sa ťažko prijíma kritika. Zvykli sme si hovoriť iba
o tom, čo je fantastické. Nechcem sa k tomu vyjadrovať, nahovorilo sa o tom po šampionáte dosť. Treba sa však k viacerým veciam postaviť kriticky aj zo strany funkcionárov. Posledné tri roky sme mali na MS špičkové mužstvá, ktoré boli schopné dosiahnuť lepší výsledok.
Boli by ste ochotný vrátiť sa na reprezentačnú lavičku?
- Pre mňa bol vždy sen viesť reprezentáciu a, navyše, hráčov, ktorých som posunul trochu dopredu. Trénovať hráčov, ktorí hrajú v NHL, je podľa mňa absolútnou cťou.
Lucia Petrincová