|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
22. júna 2012
Stále menej Slovákov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk
Podiel Slovákov, ktorí ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk, sa v porovnaní s rokom 2005 výrazne znížil. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer o úrovni znalosti jazykov občanov EÚ. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 22. júna (WEBNOVINY) - Podiel Slovákov, ktorí ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk, sa v porovnaní s rokom 2005 výrazne znížil.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer o úrovni znalosti jazykov občanov EÚ.
Kým v roku 2005 deklarovalo schopnosť dorozumieť sa v cudzom jazyku 97 percent opýtaných Slovákov, tento rok to bolo o 17 percentuálnych bodov menej.
"Osemdesiat percent z nás hovorí aspoň jedným jazykom na takej úrovni, aby bol schopný viesť bežnú konverzáciu," uvádza Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej Komisie v SR.
Podľa prieskumu sa za klesajúcou tendenciou skrýva pokles respondentov schopných dohovoriť sa rusky či nemecky.
Podiel obyvateľov, ktorí sú schopní dohovoriť sa aspoň v jedno cudzom jazyku, klesol od roku 2005 aj v Česku, Bulharsku, Poľsku a Maďarsku.
Spomedzi krajín V4 však Slovensko vychádza najlepšie. Napríklad v Poľsku dokáže konverzovať aspoň v jednom cudzom jazyku 50 percent opýtaných, v Česku je to 49 percent a v Maďarsku 35 percent.
Najčastejšia je angličtina
Podľa Eurobarometra Slováci na konverzačnej úrovni najčastejšie ovládajú angličtinu (26 percent), nemčinu (22 percent) a ruštinu (17 percent). Cudzie jazyky využívame najmä pri sledovaní televízie či počúvaní rádia (58 percent), ale aj čítaní kníh a časopisov (40 percent) a pri komunikácii s priateľmi (39 percent).
Až 85 percent Slovákov si myslí, že každý v únii by mal hovoriť ešte minimálne jedným cudzím jazykom okrem svojho materinského. Najviac by nás motivovalo zlepšovať si jazykové znalosti, keby boli hodiny zdarma, to tvrdí 29 percent respondentov.
Až 36 percent opýtaných najviac demotivujú práve vysoké náklady na hodiny. Najväčšou výhodou učenia sa nového jazyka je podľa väčšiny z nás možnosť pracovať v cudzine (myslí si to 68 percent), a tak isto možnosť získať lepšiu prácu (uviedlo to 56 percent opýtaných).
Cudzí jazyk je prínosom
Prieskum sa konal vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a respondenti pochádzali z rôznych sociálnych a demografických skupín. Takmer deväť z desiatich obyvateľov EÚ je presvedčených, že schopnosť hovoriť cudzím jazykom je veľmi užitočná a 98 percent tvrdí, že ovládanie cudzích jazykov je pre budúcnosť ich detí prínosom.
Z tohto prieskumu však vyplýva, že pokiaľ ide o používanie cudzích jazykov v praxi, je veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou: testy u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 percent žiakov dobre ovláda svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 percent ovláda svoj druhý cudzí jazyk.
Medzi krajiny s najväčším rastom podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dokážu hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom na konverzačnej úrovni, patria Rakúsko, Fínsko a Írsko.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer o úrovni znalosti jazykov občanov EÚ.
Kým v roku 2005 deklarovalo schopnosť dorozumieť sa v cudzom jazyku 97 percent opýtaných Slovákov, tento rok to bolo o 17 percentuálnych bodov menej.
"Osemdesiat percent z nás hovorí aspoň jedným jazykom na takej úrovni, aby bol schopný viesť bežnú konverzáciu," uvádza Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej Komisie v SR.
Podľa prieskumu sa za klesajúcou tendenciou skrýva pokles respondentov schopných dohovoriť sa rusky či nemecky.
Podiel obyvateľov, ktorí sú schopní dohovoriť sa aspoň v jedno cudzom jazyku, klesol od roku 2005 aj v Česku, Bulharsku, Poľsku a Maďarsku.
Spomedzi krajín V4 však Slovensko vychádza najlepšie. Napríklad v Poľsku dokáže konverzovať aspoň v jednom cudzom jazyku 50 percent opýtaných, v Česku je to 49 percent a v Maďarsku 35 percent.
Najčastejšia je angličtina
Podľa Eurobarometra Slováci na konverzačnej úrovni najčastejšie ovládajú angličtinu (26 percent), nemčinu (22 percent) a ruštinu (17 percent). Cudzie jazyky využívame najmä pri sledovaní televízie či počúvaní rádia (58 percent), ale aj čítaní kníh a časopisov (40 percent) a pri komunikácii s priateľmi (39 percent).
Až 85 percent Slovákov si myslí, že každý v únii by mal hovoriť ešte minimálne jedným cudzím jazykom okrem svojho materinského. Najviac by nás motivovalo zlepšovať si jazykové znalosti, keby boli hodiny zdarma, to tvrdí 29 percent respondentov.
Až 36 percent opýtaných najviac demotivujú práve vysoké náklady na hodiny. Najväčšou výhodou učenia sa nového jazyka je podľa väčšiny z nás možnosť pracovať v cudzine (myslí si to 68 percent), a tak isto možnosť získať lepšiu prácu (uviedlo to 56 percent opýtaných).
Cudzí jazyk je prínosom
Prieskum sa konal vo všetkých 27 členských štátoch EÚ a respondenti pochádzali z rôznych sociálnych a demografických skupín. Takmer deväť z desiatich obyvateľov EÚ je presvedčených, že schopnosť hovoriť cudzím jazykom je veľmi užitočná a 98 percent tvrdí, že ovládanie cudzích jazykov je pre budúcnosť ich detí prínosom.
Z tohto prieskumu však vyplýva, že pokiaľ ide o používanie cudzích jazykov v praxi, je veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou: testy u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 percent žiakov dobre ovláda svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 percent ovláda svoj druhý cudzí jazyk.
Medzi krajiny s najväčším rastom podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dokážu hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom na konverzačnej úrovni, patria Rakúsko, Fínsko a Írsko.