|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. apríla 2013
Srbský vicepremiér odmieta návrh EÚ v súvislosti s Kosovom
Srbsko by malo odmietnuť návrh z dielne Európskej únie, ktorý má znížiť napätie s Kosovom. V pondelok to vyhlásil srbský vicepremiér Alexander Vučič. Ako však zdôraznil, Belehrad chce ...
Zdieľať
BELEHRAD 8. apríla (WEBNOVINY) - Srbsko by malo odmietnuť návrh z dielne Európskej únie, ktorý má znížiť napätie s Kosovom.
V pondelok to vyhlásil srbský vicepremiér Alexander Vučič. Ako však zdôraznil, Belehrad chce s Prištinou o sporných otázkach aj naďalej rokovať.
"Navrhujeme srbskej vláde, aby... nepodpísala to, čo neberie do úvahy ani naše minimálne národné záujmy," povedal Vučič reportérom po skončení rokovaní vedenia vládnej Srbskej národnej strany (SNS). Kabinet v Belehrade bude o návrhu rokovať ešte v pondelok, kedy by malo v tejto veci padnúť definitívne rozhodnutie.
Detaily návrhu EÚ z dielne šéfky zahraničnej politiky dvadsaťsedemčlenného bloku Catherine Ashtonovej zatiaľ nie sú verejné. Podľa informácií belehradského denníka Danas však Brusel navrhuje, aby EÚ spravovala severné Kosovo.
Obe strany, Belehrad aj Priština, by sa mali k návrhu vyjadriť do utorka 9. apríla. Vzorom by malo byť spravovanie východného Chorvátska Organizáciou Spojených národov v polovici 90. rokov. Po občianskej vojne v Chorvátsku prevzala OSN na dva roky správu Srbskom obsadeného východného Chorvátska.
Oblasť demilitarizovala, zorganizovala komunálne voľby a návrat utečencov a včlenila chorvátske územie pod správu Chorvátska. Podľa návrhu Ashtonovej by mala EÚ postupovať podobne aj teraz v severnom Kosove obývanom prevažne Srbmi.
Srbsko podobne ako aj päť z 27 krajín EÚ existenciu nezávislého Kosova naďalej odmieta. V záujme budúceho členstva v EÚ však Belehrad ustúpil nátlaku a začal "normalizovať" svoje vzťahy s Prištinou.
Kosovsko-srbský dialóg pod záštitou EÚ sa začal v marci 2011 a od októbra minulého roka sa na ňom priamo zúčastňujú aj premiéri oboch krajín. Strany sa medzičasom dohodli vo viacerých citlivých otázkach, spornou však zostáva požiadavka Belehradu, aby Priština udelila srbskej menšine v Kosove výkonné právomoci.
V pondelok to vyhlásil srbský vicepremiér Alexander Vučič. Ako však zdôraznil, Belehrad chce s Prištinou o sporných otázkach aj naďalej rokovať.
"Navrhujeme srbskej vláde, aby... nepodpísala to, čo neberie do úvahy ani naše minimálne národné záujmy," povedal Vučič reportérom po skončení rokovaní vedenia vládnej Srbskej národnej strany (SNS). Kabinet v Belehrade bude o návrhu rokovať ešte v pondelok, kedy by malo v tejto veci padnúť definitívne rozhodnutie.
Detaily návrhu EÚ z dielne šéfky zahraničnej politiky dvadsaťsedemčlenného bloku Catherine Ashtonovej zatiaľ nie sú verejné. Podľa informácií belehradského denníka Danas však Brusel navrhuje, aby EÚ spravovala severné Kosovo.
Obe strany, Belehrad aj Priština, by sa mali k návrhu vyjadriť do utorka 9. apríla. Vzorom by malo byť spravovanie východného Chorvátska Organizáciou Spojených národov v polovici 90. rokov. Po občianskej vojne v Chorvátsku prevzala OSN na dva roky správu Srbskom obsadeného východného Chorvátska.
Oblasť demilitarizovala, zorganizovala komunálne voľby a návrat utečencov a včlenila chorvátske územie pod správu Chorvátska. Podľa návrhu Ashtonovej by mala EÚ postupovať podobne aj teraz v severnom Kosove obývanom prevažne Srbmi.
Srbsko podobne ako aj päť z 27 krajín EÚ existenciu nezávislého Kosova naďalej odmieta. V záujme budúceho členstva v EÚ však Belehrad ustúpil nátlaku a začal "normalizovať" svoje vzťahy s Prištinou.
Kosovsko-srbský dialóg pod záštitou EÚ sa začal v marci 2011 a od októbra minulého roka sa na ňom priamo zúčastňujú aj premiéri oboch krajín. Strany sa medzičasom dohodli vo viacerých citlivých otázkach, spornou však zostáva požiadavka Belehradu, aby Priština udelila srbskej menšine v Kosove výkonné právomoci.