Srbský a kosovský premiér dosiahli v rokovaniach pokrok

BRUSEL 18. januára (WEBNOVINY) - Srbský premiér Ivica Dačič a jeho kosovský partner Hashim Thaci sa vo štvrtok stretli v Bruseli, kde absolvovali vzájomné rozhovory vedené šéfkou zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Catherine Ashtonovou.


Bolo to už štvrté kolo rokovaní na najvyššej úrovni, pričom to najnovšie sa podľa všetkých zúčastnených skončilo miernym úspechom. Najdôležitejším záverom štvrtkovej schôdzky však zostáva prísľub, že Thaci sa s Dačičom stretne aj vo februári.

"Dohodli sme sa na schôdzke a intenzívnom dialógu vo februári, pričom dúfame, že sa nám v konkrétnych otázkach podarí dosiahnuť pokrok," odcitovala Ashtonová v piatok zo spoločne prijatého stanoviska. Rokovania medzi Srbskom a Kosovom pritom označila za "dlhé a konštruktívne".

K najdôležitejšej, aj keď len predbežnej dohode prišlo v otázke vyberania hraničných poplatkov a výnosov z dane z pridanej hodnoty (DPH). "Dohodli sme sa, že peniaze z ciel poputujú do špeciálneho fondu vytvoreného Európskou úniou," cituje Thaciho spravodajský portál srbskej vysielacej stanice B92. Rokovania podľa miestnych médií trvali viac ako päť hodín.

Srbi aj Kosovčania si ešte v predvečer rozhovorov vymenili niekoľko útočných odkazov cez miestne médiá. Thaci v stredu vylúčil, že by jeho vláda niekedy v budúcnosti uvažovala o vytvorení autonómie pre Srbov žijúcich na území spravovanom jeho vládou.

V médiách sa totiž tento týždeň objavili správy, že Belehrad by v prípade udelenia autonómie pre kosovských Srbov uvažoval o podpore Prištiny v otázke získania kresla v OSN. Dačič však svoje slová už v stredu korigoval, keď vyhlásil, že Srbsko nebude súhlasiť s prijatím Kosova za plnohodnotného člena OSN. Ešte rezolútnejšie sa vyjadril srbský prezident Tomislav Nikolič, ktorý podporu Kosova v OSN "úplne" vylúčil.

Nezávislosť Kosova, ktorú tamojšia vláda jednostranne vyhlásila vo februári 2008, dnes uznáva okolo 90 krajín sveta vrátane 22 z 27 členských štátov EÚ. Srbsko územie naďalej považuje za jednu zo svojich provincií, Brusel však od Belehradu požaduje, aby sa v záujme priblíženia k členstvu v únii snažil znormalizovať vzťahy s Prištinou.