|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. marca 2009
Srbsko si pripomína 10. výročie leteckých útokov NATO
Letecké útoky NATO na Juhosláviu v roku 1999 ničomu neprospeli, naopak, viedli k etnickým čistkám a rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. V utorok to na mimoriadnom rokovaní srbskej vlády pri ...
Zdieľať
BELEHRAD 24. marca (WEBNOVINY) - Letecké útoky NATO na Juhosláviu v roku 1999 ničomu neprospeli, naopak, viedli k etnickým čistkám a rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. V utorok to na mimoriadnom rokovaní srbskej vlády pri príležitosti začiatku útoku NATO na Juhosláviu vyhlásil srbský premiér Mirko Cvetkovič. "Útok na našu krajinu bol protiprávny, bol v rozpore s medzinárodným právom a prebehol bez rozhodnutia OSN," povedal premiér. "Letecké útoky problémy Kosova nevyriešili, nepriniesli mier ani zákonnosť. Naopak, vyústili do etnických čistiek a veľkého porušovania ľudských práv, medzinárodných štandardov a nového napätia," povedal srbský premiér. "V záujme budúcnosti našich detí už nikdy nepripustíme, aby sa stalo niečo podobné. Dlžíme to obetiam," vyhlásil Cvetkovič na mimoriadnom rokovaní vlády.
Podľa srbského prezidenta Borisa Tadiča boli útoky NATO na Juhosláviu "tragickou vojenskou kampaňou". "Srbsko sa musí poučiť a už nikdy sa nesmie dostať do situácie, v ktorej by boli opäť potrestaní alebo zabíjaní jeho občania," vyhlásil Tadič v pondelok v predvečer 10. výročia začiatku útokov na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
Výročie začiatku útokov pripomínali v utorok v Srbsku aj sirény, ktoré sa rozozvučali presne napoludnie po celej krajine. Počas vojny hlásili blížiace sa letecké útoky spojeneckých vojsk.
Podľa údajov srbskej vlády zahynulo v 79 dní trvajúcej vojne vyše 1000 juhoslovanských vojakov a okolo 2500 civilistov, z toho 89 detí. Ďalších 12 500 ľudí bolo zranených. Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch tvrdí, že obetí medzi civilistami bolo okolo 500.
NATO začalo nálety na Juhosláviu 24. marca 1999 po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila represie a násilné vysídľovanie albánskeho obyvateľstva z Kosova.
SITA_AFP
Podľa srbského prezidenta Borisa Tadiča boli útoky NATO na Juhosláviu "tragickou vojenskou kampaňou". "Srbsko sa musí poučiť a už nikdy sa nesmie dostať do situácie, v ktorej by boli opäť potrestaní alebo zabíjaní jeho občania," vyhlásil Tadič v pondelok v predvečer 10. výročia začiatku útokov na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.
Výročie začiatku útokov pripomínali v utorok v Srbsku aj sirény, ktoré sa rozozvučali presne napoludnie po celej krajine. Počas vojny hlásili blížiace sa letecké útoky spojeneckých vojsk.
Podľa údajov srbskej vlády zahynulo v 79 dní trvajúcej vojne vyše 1000 juhoslovanských vojakov a okolo 2500 civilistov, z toho 89 detí. Ďalších 12 500 ľudí bolo zranených. Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch tvrdí, že obetí medzi civilistami bolo okolo 500.
NATO začalo nálety na Juhosláviu 24. marca 1999 po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila represie a násilné vysídľovanie albánskeho obyvateľstva z Kosova.
SITA_AFP