|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. marca 2011
SRBSKO: Pred 12 rokmi sa rozpútala letecká kampaň NATO
Srbsko si vo štvrtok pripomína začiatok leteckého útoku vojsk Severoatlantickej aliancie (NATO) proti režimu ...
Zdieľať
Záber z výstavy pri príležitosti výročia bombardovania Belehradu silami NATO.Foto: SITA/APBELEHRAD 24. marca (WEBNOVINY) - Srbsko si vo štvrtok pripomína začiatok leteckého útoku vojsk Severoatlantickej aliancie (NATO) proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov, ktorá sa začala 24. marca, viedla na jednej strane k zastaveniu etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek v Kosove, na druhej strane však v konečnom dôsledku pomohla k vyhláseniu Kosova za samostatný štát. Intervencia NATO v Srbsku sa uskutočnila bez predchádzajúceho mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Bombardovanie, ktoré trvalo 78 dní, zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však padlo aj množstvo škôl, nemocníc ako aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na 2500. Vyše 12 000 ľudí utrpelo zranenia. Materiálne škody dosiahli hodnotu asi 30 miliárd amerických dolárov.
Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244. Po viacerých neúspešných diplomatických intervenciách ukončili politické riešenie krízy v krajine vtedajší fínsky prezident Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin. Prezident Miloševič následne súhlasil s návrhom, aby medzinárodná komunita poslala na územie Kosova mierové jednotky. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko stále odmieta uznať.
Nálety v Líbyi pripomínajú mnohým Srbom akciu NATO v Kosove
"Snažím sa nepozerať na správy z Líbye, pretože mi to trpko pripomína udalosti z Kosova," povedal srbský počítačový technik Petar Marjanovič. „Aj keď si hovorím, že bombardovanie bolo proti armáde a nie civilistom, nikdy nezabudnem na ten strach a úzkosť,“ dodal. Bombardovacia kampaň jednotiek NATO v Srbsku trvala presne 78 dní. Najtragickejší bol 7. máj 1999, kedy dopadla bomba na preplnené trhovisko v meste Niš na juhu krajiny.
V Kosove sa intervencia na Líbyu stretla skôr s pochopením.
"Som si istý, že tí, ktorí sa rozhodli bombardovať Kaddáfího mali v mysli Kosovo," povedal 37-ročný obchodník v Prištine Afri Rushiti. "Možno, že bomby nie sú dokonalé riešenie, ale nám priniesli slobodu," dodal Vlora Rahmani, 29-ročný aktivista z Prištiny a dodal: „Dúfam, že k tomu dôjde aj v Líbyi.“
Bombardovanie, ktoré trvalo 78 dní, zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však padlo aj množstvo škôl, nemocníc ako aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na 2500. Vyše 12 000 ľudí utrpelo zranenia. Materiálne škody dosiahli hodnotu asi 30 miliárd amerických dolárov.
Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244. Po viacerých neúspešných diplomatických intervenciách ukončili politické riešenie krízy v krajine vtedajší fínsky prezident Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin. Prezident Miloševič následne súhlasil s návrhom, aby medzinárodná komunita poslala na územie Kosova mierové jednotky. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko stále odmieta uznať.
Nálety v Líbyi pripomínajú mnohým Srbom akciu NATO v Kosove
"Snažím sa nepozerať na správy z Líbye, pretože mi to trpko pripomína udalosti z Kosova," povedal srbský počítačový technik Petar Marjanovič. „Aj keď si hovorím, že bombardovanie bolo proti armáde a nie civilistom, nikdy nezabudnem na ten strach a úzkosť,“ dodal. Bombardovacia kampaň jednotiek NATO v Srbsku trvala presne 78 dní. Najtragickejší bol 7. máj 1999, kedy dopadla bomba na preplnené trhovisko v meste Niš na juhu krajiny.
V Kosove sa intervencia na Líbyu stretla skôr s pochopením.
"Som si istý, že tí, ktorí sa rozhodli bombardovať Kaddáfího mali v mysli Kosovo," povedal 37-ročný obchodník v Prištine Afri Rushiti. "Možno, že bomby nie sú dokonalé riešenie, ale nám priniesli slobodu," dodal Vlora Rahmani, 29-ročný aktivista z Prištiny a dodal: „Dúfam, že k tomu dôjde aj v Líbyi.“