Srbsko nie je priamo zodpovedné za genocídu v Srebrenici

BRATISLAVA 26. februára (WEBNOVINY) - Medzinárodný súdny dvor OSN v Haagu (ICJ) v pondelok rozhodol, že masakra 8 000 moslimov v Srebrenici v roku 1995 bola genocídou, za ktorú však Srbsko nie je priamo zodpovedné. Tento skutok genocídy spáchali podľa rozhodnutia súdu členovia bosnianskosrbskej armády. Srbsko teda nie je povinné zaplatiť Bosne žiadne finančné kompenzácie, ktoré sa mohli vyšplhať do výšky niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

Belehrad však podľa rozsudku porušil medzinárodné právo, keďže genocíde nezabránil. Srbskí predstavitelia porušili aj svoje medzinárodné záväzky potrestať tých, ktorí srebrenickú masakru spáchali. Srbsku tribunál prikázal, aby odovzdalo podozrivých, konkrétne Ratka Mladiča, Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Proti rozsudku súdu sa nie je možné odvolať.

"Súd zistil, že Srbsko nespáchalo genocídu. Srbi však mali urobiť všetko, aby sa pokúsili zabrániť tragickým udalostiam v tejto enkláve OSN, ktorých rozsah mohol byť menší," prečítala z rozsudku predsedníčka súdneho dvora Rosalyn Higginsová. Finančné kompenzácie podľa rozsudku nie sú zodpovedajúcou formou odškodného za porušenie povinnosti zabrániť genocíde, no Srbsko by Bosne a Hercegovine malo poskytnúť "symbolickú kompenzáciu". Higginsová vyhlásila, že Čierna Hora, ktorá minulý rok vystúpila zo zväzku so Srbskom, už nie je súčasťou prípadu a že "právnu identitu" bývalej Juhoslávie prevzalo len Srbsko. Čierna Hora však podľa súdu nesie spoluzodpovednosť za skutky spáchané vo vojne. Medzinárodný súdny dvor konštatoval, že Belehradu muselo byť jasné, že v Srebrenici sa schyľuje ku krviprelievaniu. Srbsko však neurobilo nič, aby zabránilo "zverstvám, ktoré boli v Srebrenici spáchané".

Bosna v roku 1993 obvinila bývalú Juhosláviu z genocídy a etnických čistiek na štátnej úrovni. Ide o prvý prípad tohto druhu, ktorý sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor. Bosna v žalobe podanej pred 13 rokmi uvádza, že Belehrad sa počas vojny v rokoch 1992 až 1995 dopustil genocídy voči tamojšiemu nesrbskému obyvateľstvu a požadovala odškodnenie. Bývalá Juhoslávia za vlády Slobodana Miloševiča podľa Bosny vyzbrojovala, financovala a podnecovala bosnianskych Srbov k etnickým čistkám v Bosne, ktoré viedli ku genocíde nesrbského obyvateľstva v záujme vytvorenia Veľkého Srbska.

Srbsko argumentovalo, že nebolo zodpovedné za činnosť bosnianskosrbskej armády a polovojenských skupín a že nikdy neexistoval úmysel zlikvidovať moslimskú populáciu Bosny. Genocída, ktorá je podľa dohody z roku 1948 medzinárodným trestným činom, sa však musí preukázať zámerom ju spáchať, čo bolo v prípade Srbska zložité. Srbsko taktiež spochybňovalo kompetenciu Medzinárodného súdneho dvora rozhodovať o tejto veci, keďže súd rieši spory medzi členskými štátmi OSN. OSN v roku 1992 pozastavila bývalej Juhoslávii členstvo a znovu krajinu prijala ako Srbsko a Čiernu Horu v roku 2001. Higginsová však zdôraznila, že Srbsko sa počas bosnianskej vojny muselo riadiť Konvenciou o genocíde z roku 1948, ktorej porušenie má súdny dvor právomoc riešiť.

Z Bosny vzišli rôzne reakcie, bosnianski moslimovia a Chorváti rozhodnutie súdu odsúdili, zatiaľ čo bosnianski Srbi ho privítali. Dnešný verdikt je dôkazom, že ICJ sa pri svojom rozhodovaní riadil skutočnými faktami, vyhlásil predseda vládneho Zväzu nezávislých sociálnych demokratov Krstan Šimič. "Takéto rozhodnutie som očakával," skonštatoval Šimič. "S radosťou môžem povedať, že argumenty v rozhodnutí dokazujú, že sudcovia ICJ prihliadali na reálne fakty," vyhlásil predstaviteľ bosnianskych Srbov.

"Európa opäť preukázala, že je proti moslimom," povedal Munira Subasič, ktorý v Srebrenici prišiel o 22 členov svojej rodiny.

Prozápadný srbský prezident Boris Tadič rozhodnutie súdu privítal a vyzval srbský parlament, aby prijal deklaráciu "odsudzujúcu bez akýchkoľvek pochybností zločiny v Srebrenici".

SITA,AP