|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. augusta 2009
SR verí, že Rasmussen bude pokračovať v rozširovaní aliancie
Slovensko dnes opätovne vyjadrilo plnú podporu novému generálnemu tajomníkovi Severoatlantickej aliancie (NATO) Andersovi Fogh Rasmussenovi, ktorý 1. augusta prevzal úrad od Jaapa de Hoop Scheffera. "Sme ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) - Slovensko dnes opätovne vyjadrilo plnú podporu novému generálnemu tajomníkovi Severoatlantickej aliancie (NATO) Andersovi Fogh Rasmussenovi, ktorý 1. augusta prevzal úrad od Jaapa de Hoop Scheffera. "Sme presvedčení, že podobne ako jeho predchodca, bude pokračovať v politike otvorených dverí a rozvoja vzťahov s inými inštitucionálnymi či národnými aktérmi medzinárodných vzťahov," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí (MZV SR) Peter Stano. SR bude Rasmussena "plne podporovať v jeho úlohe viesť alianciu v čase nových globálnych výziev a bezpečnostných hrozieb".
56-ročný Dán Rasmussen vystriedal vo funkcii 61-ročného Holanďana Jaapa de Hoop Scheffera, ktorý bol na čele NATO od januára 2004 a viedol alianciu v čase jej historicky najväčšieho rozšírenia o deväť krajín vrátane Slovenska. Lídri aliancie sa na svojom novom šéfovi dohodli v apríli na summite vo francúzskom Štrasburgu. Rasmussen sa stal prvým úradujúcim premiérom, ktorého zvolili do tejto funkcie, aj keď následne na kreslo predsedu dánskej vlády rezignoval. "Moji kolegovia chceli NATO so silnejším politickým profilom a na čele s politikom," povedal nedávno Rasmussen.
Nový šéf NATO chce, aby si aliancia stanovila jasné ciele. Medzi jeho plány patrí modernizácia a zefektívnenie ako aj zlepšenie koordinácie medzi jej civilnými a vojenskými zložkami. Ďalšou prioritou bude Afganistan, kde podľa Rasmussena vojenské operácie nie sú jediným spôsobom na dosiahnutie mieru. "Vojenskú stránku musia sprevádzať posilnené rekonštrukčné snahy, nájdenie alternatív k pestovaniu ópia ako aj budovanie demokratických inštitúcií," vyhlásil.
Rasmussenova Dánska liberálna strana (Venstre) sa k moci dostala po novembrových voľbách v roku 2001. Pod Rasmussenovým vedením bolo Dánsko podporovateľom zahraničnej politiky Spojených štátov, čo sa prejavilo aj v roku 2003 po Američanmi vedenej invázii do Iraku. V roku 2002 Dánsko počas šiestich mesiacov predsedalo Európskej únii a Rasmussen vtedy v medzinárodných kruhoch získal rešpekt pre svoju schopnosť dosahovať konsenzus.
Proti zvoleniu Rasmussena za šéfa NATO bolo spočiatku len Turecko. Ankare prekážalo, že Dánsko nezakročilo proti kurdskej televízii, ktorá vysiela z jeho územia, ako aj to, že Rasmussen dostatočne neodsúdil karikatúry zosmiešňujúce islam, ktoré vlani vyšli v dánskej tlači a pobúrili celý moslimský svet.
SITA
56-ročný Dán Rasmussen vystriedal vo funkcii 61-ročného Holanďana Jaapa de Hoop Scheffera, ktorý bol na čele NATO od januára 2004 a viedol alianciu v čase jej historicky najväčšieho rozšírenia o deväť krajín vrátane Slovenska. Lídri aliancie sa na svojom novom šéfovi dohodli v apríli na summite vo francúzskom Štrasburgu. Rasmussen sa stal prvým úradujúcim premiérom, ktorého zvolili do tejto funkcie, aj keď následne na kreslo predsedu dánskej vlády rezignoval. "Moji kolegovia chceli NATO so silnejším politickým profilom a na čele s politikom," povedal nedávno Rasmussen.
Nový šéf NATO chce, aby si aliancia stanovila jasné ciele. Medzi jeho plány patrí modernizácia a zefektívnenie ako aj zlepšenie koordinácie medzi jej civilnými a vojenskými zložkami. Ďalšou prioritou bude Afganistan, kde podľa Rasmussena vojenské operácie nie sú jediným spôsobom na dosiahnutie mieru. "Vojenskú stránku musia sprevádzať posilnené rekonštrukčné snahy, nájdenie alternatív k pestovaniu ópia ako aj budovanie demokratických inštitúcií," vyhlásil.
Rasmussenova Dánska liberálna strana (Venstre) sa k moci dostala po novembrových voľbách v roku 2001. Pod Rasmussenovým vedením bolo Dánsko podporovateľom zahraničnej politiky Spojených štátov, čo sa prejavilo aj v roku 2003 po Američanmi vedenej invázii do Iraku. V roku 2002 Dánsko počas šiestich mesiacov predsedalo Európskej únii a Rasmussen vtedy v medzinárodných kruhoch získal rešpekt pre svoju schopnosť dosahovať konsenzus.
Proti zvoleniu Rasmussena za šéfa NATO bolo spočiatku len Turecko. Ankare prekážalo, že Dánsko nezakročilo proti kurdskej televízii, ktorá vysiela z jeho územia, ako aj to, že Rasmussen dostatočne neodsúdil karikatúry zosmiešňujúce islam, ktoré vlani vyšli v dánskej tlači a pobúrili celý moslimský svet.
SITA