|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. novembra 2009
SR v rámci EÚ medzi tými, kde najviac skrátili pracovný čas
V období od druhého štvrťroka 2008 po druhý kvartál 2009 patrilo Slovensko v rámci Európskej únie k tým krajinám, v ktorých sa najviac skrátila doba pracovného týždňa u zamestnancov na plný ...
Zdieľať
BRATISLAVA 5. novembra (WEBNOVINY) - V období od druhého štvrťroka 2008 po druhý kvartál 2009 patrilo Slovensko v rámci Európskej únie k tým krajinám, v ktorých sa najviac skrátila doba pracovného týždňa u zamestnancov na plný pracovný úväzok, aj ku krajinám v ktorých najviac vzrástol počet zamestnancov pracujúcich na čiastočný úväzok. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Štatistický úrad týmito opatreniami vysvetľuje skutočnosť, že zamestnanosť v EÚ aj v eurozóne percentuálne klesla menej v porovnaní s poklesom ekonomickej aktivity. Počet zamestnancov v Európskej únii v období od druhého štvrťroka 2008 po druhý kvartál 2009 klesol o 1,9 % na 222,7 mil. ľudí a v eurozóne sa znížil o 1,8 % na 145,5 mil. ľudí. Hrubý domáci produkt EÚ sa však v rovnakom období zmenšil až o 4,9 % a v eurozóne o 4,8 %.
Pracovný týždeň v EÚ sa v sledovanom období v EÚ skrátil o 0,7 hodiny zo 41 na 40,3 hod. týždenne. V eurozóne sa skrátil o 0,8 hodiny zo 40,8 na 40 hodín. Najviac sa pracovný týždeň skrátil v Estónsku, a to o 1,5 hod., na Slovensku, v Rakúsku a Fínsku (o 1,4 hod.), Nemecku a Švédsku (o 1,3 hod.), Dánsku (o 1,2 hod.) a v Slovinsku (o 1,1 hod.). Podiel čiastočných pracovných úväzkov na celkovej zamestnanosti vzrástol v EÚ z 18,3 % na 18,8 % a v eurozóne z 19,6 % na 20 %. Najväčší prírastok, a to o 5,3 percentuálneho bodu, nastal v Estónsku (na 11,7 %), Írsku o 2,3 percentuálneho bodu (na 20,8 %), Litve o 2,1 percentuálneho bodu (na 8,6 %) a na Slovensku o 1,8 percentuálneho bodu (na 4 %).
Eurostat zároveň uviedol, že zamestnanosť medzi ľudí so základným vzdelaním v EÚ v sledovanom období klesla o 4,9 % a v eurozóne o 5,4 %, medzi ľuďmi so stredným vzdelaním sa znížila v EÚ o 2,6 % a v eurozóne o 1,6 %. Zamestnanosť medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním však vzrástla v EÚ o 3 % a v eurozóne o 2,6 %. Na Slovensku zamestnanosť ľudí zo základným vzdelaním klesla až o 14,4 %, u ľudí so stredným vzdelaním sa znížila o 2 % a u ľudí s vysokoškolským vzdelaním vzrástla o 6,5 %. Väčší rast zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaným malo iba Česko (o 7,6 %) a Poľsko (o 11,3 %). Zamestnanosť ľudí so základným vzdelaním viac klesla iba v Írsku (o 17,4 %), Estónsku (o 26,7 %) a v Lotyšsku (o 29 %).
SITA
Pracovný týždeň v EÚ sa v sledovanom období v EÚ skrátil o 0,7 hodiny zo 41 na 40,3 hod. týždenne. V eurozóne sa skrátil o 0,8 hodiny zo 40,8 na 40 hodín. Najviac sa pracovný týždeň skrátil v Estónsku, a to o 1,5 hod., na Slovensku, v Rakúsku a Fínsku (o 1,4 hod.), Nemecku a Švédsku (o 1,3 hod.), Dánsku (o 1,2 hod.) a v Slovinsku (o 1,1 hod.). Podiel čiastočných pracovných úväzkov na celkovej zamestnanosti vzrástol v EÚ z 18,3 % na 18,8 % a v eurozóne z 19,6 % na 20 %. Najväčší prírastok, a to o 5,3 percentuálneho bodu, nastal v Estónsku (na 11,7 %), Írsku o 2,3 percentuálneho bodu (na 20,8 %), Litve o 2,1 percentuálneho bodu (na 8,6 %) a na Slovensku o 1,8 percentuálneho bodu (na 4 %).
Eurostat zároveň uviedol, že zamestnanosť medzi ľudí so základným vzdelaním v EÚ v sledovanom období klesla o 4,9 % a v eurozóne o 5,4 %, medzi ľuďmi so stredným vzdelaním sa znížila v EÚ o 2,6 % a v eurozóne o 1,6 %. Zamestnanosť medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním však vzrástla v EÚ o 3 % a v eurozóne o 2,6 %. Na Slovensku zamestnanosť ľudí zo základným vzdelaním klesla až o 14,4 %, u ľudí so stredným vzdelaním sa znížila o 2 % a u ľudí s vysokoškolským vzdelaním vzrástla o 6,5 %. Väčší rast zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaným malo iba Česko (o 7,6 %) a Poľsko (o 11,3 %). Zamestnanosť ľudí so základným vzdelaním viac klesla iba v Írsku (o 17,4 %), Estónsku (o 26,7 %) a v Lotyšsku (o 29 %).
SITA