|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. novembra 2010
SR si na eurofondy asi požičia od EIB milióny
Slovensko si na spolufinancovanie projektov z eurofondov zrejme požičia stovky miliónov od Európskej investičnej banky. Vyplýva to z návrhu Dohody o financovaní medzi ...
Zdieľať
Ilustračné foto: SITA/APBRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) - Slovensko si na spolufinancovanie projektov z eurofondov zrejme požičia stovky miliónov od Európskej investičnej banky. Vyplýva to z návrhu Dohody o financovaní medzi Európskou investičnou bankou a Slovenskou republikou – Rámcový úver na financovanie prioritných projektov v rámci Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 až 2013. Celkovo môže ísť až o 1,3 mld. eur. Prvá tranža by mala byť čerpaná už koncom roku 2010 v sume 350 mil. eur. O návrhu bude v piatok rokovať vládny kabinet.
Pri plnom čerpaní rámcového 1,3-miliardového úveru by to znamenalo pokrytie takmer desatiny celkovej sumy financovania projektov. Celkový rozpočet na projekty z eurofondov v období rokov 2007 až 2013 je totiž pre Slovensko 13,846 mld. eur. Z eurofondov sa má financovať 11,361 mld. eur, zo štátneho rozpočtu 777 mil. eur, vlastné zdroje prijímateľov majú byť 408 mil. eur a zvyšná suma má byť pokrytá práve pôžičkou Európskej investičnej banky.
Podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo a bude vystupovať vo vzťahu s bankou ako dlžník, bude takéto financovanie výhodnejšie, ako by si na tieto výdavky mal štát štandardne požičať na finančných trhoch. „Z dôvodu výhodnejších podmienok, ktoré Európska investičná banka ponúka pri čerpaní predmetného úveru v porovnaní s inými produktmi finančného trhu, ktoré Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity získava na krytie schodku a dlhu verejnej správy, je možné predpokladať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy,“ konštatuje sa v doložke vplyvov k materiálu.
Koľko sa využitím tohto zdroja podarí vo verejných financiách skutočne ušetriť je však podľa rezortu financií zatiaľ otázne. „Vplyv na deficit štátneho rozpočtu nie je možné v súčasnosti vyčísliť, vzhľadom na skutočnosť, že úroky pre jednotlivé tranže budú stanovené v závislosti od toho, či ide o tranžu s pevnou sadzbou alebo variabilnou sadzbou. Variabilnú sadzbu Európska investičná banka určuje štvrťročne a oznámi ju klientovi,“ uvádza sa v návrhu dohody o financovaní. Úver by sa pritom mal čerpať maximálne v ôsmich tranžiach, splácanie úrokov sa uskutoční zo zdrojov štátneho rozpočtu v rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
S využitím prostriedkov Európskej investičnej banky na spolufinancovanie k eurofondom počítala už aj bývalá vláda. Na prevzatie 1,3-miliardového rámcového úveru, ktorý už rada riaditeľov Európskej investičnej banky schválila, totiž vládu oprávňuje už štátny rozpočet na rok 2010. Rámcový úver pritom podľa rezortu financií urýchli spustenie implementácie projektov najmä v oblasti životného prostredia, dopravy, výskumu a vývoja a bude mať priaznivý dopad na zvyšovanie kvality života a vytváranie podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít.
Čerpanie eurofondov z druhého programového obdobia rokov 2007 až 2013 v októbri stúplo o vyše šesť desatín percentuálneho bodu. Z viac ako 11 mld. eur, ktoré môže Slovensko čerpať z eurofondov v rámci nového programového obdobia, sa zatiaľ vyčerpalo 1,231 mld. eur alebo 10,70 % prostriedkov, čo je o 0,64 percentuálneho bodu viac ako ku koncu septembra. Vyplýva to z informácií zverejnených Ministerstvom financií SR. Z upraveného záväzku roku 2008, teda prostriedkov, ktoré je možné čerpať do konca budúceho roka, zníženého o zálohové platby, sa podľa rezortu ku koncu októbra vyčerpalo 95,53 %.
Pri plnom čerpaní rámcového 1,3-miliardového úveru by to znamenalo pokrytie takmer desatiny celkovej sumy financovania projektov. Celkový rozpočet na projekty z eurofondov v období rokov 2007 až 2013 je totiž pre Slovensko 13,846 mld. eur. Z eurofondov sa má financovať 11,361 mld. eur, zo štátneho rozpočtu 777 mil. eur, vlastné zdroje prijímateľov majú byť 408 mil. eur a zvyšná suma má byť pokrytá práve pôžičkou Európskej investičnej banky.
Podľa ministerstva financií, ktoré návrh predložilo a bude vystupovať vo vzťahu s bankou ako dlžník, bude takéto financovanie výhodnejšie, ako by si na tieto výdavky mal štát štandardne požičať na finančných trhoch. „Z dôvodu výhodnejších podmienok, ktoré Európska investičná banka ponúka pri čerpaní predmetného úveru v porovnaní s inými produktmi finančného trhu, ktoré Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity získava na krytie schodku a dlhu verejnej správy, je možné predpokladať aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy,“ konštatuje sa v doložke vplyvov k materiálu.
Koľko sa využitím tohto zdroja podarí vo verejných financiách skutočne ušetriť je však podľa rezortu financií zatiaľ otázne. „Vplyv na deficit štátneho rozpočtu nie je možné v súčasnosti vyčísliť, vzhľadom na skutočnosť, že úroky pre jednotlivé tranže budú stanovené v závislosti od toho, či ide o tranžu s pevnou sadzbou alebo variabilnou sadzbou. Variabilnú sadzbu Európska investičná banka určuje štvrťročne a oznámi ju klientovi,“ uvádza sa v návrhu dohody o financovaní. Úver by sa pritom mal čerpať maximálne v ôsmich tranžiach, splácanie úrokov sa uskutoční zo zdrojov štátneho rozpočtu v rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
S využitím prostriedkov Európskej investičnej banky na spolufinancovanie k eurofondom počítala už aj bývalá vláda. Na prevzatie 1,3-miliardového rámcového úveru, ktorý už rada riaditeľov Európskej investičnej banky schválila, totiž vládu oprávňuje už štátny rozpočet na rok 2010. Rámcový úver pritom podľa rezortu financií urýchli spustenie implementácie projektov najmä v oblasti životného prostredia, dopravy, výskumu a vývoja a bude mať priaznivý dopad na zvyšovanie kvality života a vytváranie podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít.
Čerpanie eurofondov z druhého programového obdobia rokov 2007 až 2013 v októbri stúplo o vyše šesť desatín percentuálneho bodu. Z viac ako 11 mld. eur, ktoré môže Slovensko čerpať z eurofondov v rámci nového programového obdobia, sa zatiaľ vyčerpalo 1,231 mld. eur alebo 10,70 % prostriedkov, čo je o 0,64 percentuálneho bodu viac ako ku koncu septembra. Vyplýva to z informácií zverejnených Ministerstvom financií SR. Z upraveného záväzku roku 2008, teda prostriedkov, ktoré je možné čerpať do konca budúceho roka, zníženého o zálohové platby, sa podľa rezortu ku koncu októbra vyčerpalo 95,53 %.