|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. januára 2009
SR podľa Portugalska a ČR v rozvojovej pomoci úspešné
BRATISLAVA 28. decembra (WEBNOVINY) – Slovensko je úspešnou donorskou krajinou v rozvojovej pomoci, zhodli sa na tom námestník českého ministra zahraničných vecí Jan Kohout a štátny tajomník portugalského ministerstva zahraničných ...
Zdieľať
BRATISLAVA 28. decembra (WEBNOVINY) – Slovensko je úspešnou donorskou krajinou v rozvojovej pomoci, zhodli sa na tom námestník českého ministra zahraničných vecí Jan Kohout a štátny tajomník portugalského ministerstva zahraničných vecí Joao Cravinho. Na konferenciu Slovensko a rozvojová pomoc – výzvy a skúsenosti ich pozvala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Oľga Algayerová. Cravinho vyhlásil, že za krátky čas krajina dokázala veľa a je ešte veľa vecí, ktoré sa môžeme navzájom naučiť - aj Portugalsko od Slovenska. Portugalsko je pritom jedným z najväčších poskytovateľov rozvojovej pomoci. Kohout zase prirovnal Slovensko k vlastnej krajine, slovenská rozvojová agentúra funguje od roku 2007, česká od roku 2008. Na Slovensku už platí zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci, kým Česko ho má ešte v legislatívnej rade.
Rozvojovú pomoc prišiel podporiť aj zlatý olympionik Michal Martikán, ktorý tvrdí, že môžeme byť hrdí, keď pomáhame v zahraničí. Dodal, že aj oni ako športovci pomohli v zahraničí, napríklad mladým Číňanom alebo Juhoafričanom, ktorých učili, prípadne im darovali výstroj. "Nikomu to nezachránilo život, ale ovplyvnilo to ich osud,“ pochválil sa vodný slalomár.
Slovensko je poskytovateľom rozvojovej pomoci od roku 2003, dovtedy ju prijímalo. Vo februári bude vláda rokovať o novej stratégii pomoci. Najväčšími výzvami sú do budúcnosti budovanie kapacít, preberanie poznatkov od skúsených donorov, efektívnosť, napĺňanie záväzkov, budovanie povedomia medzi verejnosťou aj politikmi, ochrana pred chorobami, chudobou či terorizmom, povedala na dnešnom brífingu Algayerová. Pre Cravinha je výzvou okrem krízy aj zjednocovanie projektov krajín únie a pridávanie sa nových donorov zo súkromného sektora, ktoré „vnášajú do procesu nový čerstvý vzduch“.
Veľkou výzvou je aj globálna finančná kríza, ktorá si vyžaduje globálne riešenia, vyhlásil Cravinho. Portugalsko zvýši objem rozvojovej pomoci, ale len o málo. Česko naopak stagnuje. Slovensko rozvojovú pomoc zvýšilo oproti roku 2008 o niečo viac ako tri milióny eur.
Od roku 2003 Slovensko celkovo podporilo viac ako dvesto rozvojových projektov, z toho 122 cez Trustový fond SR. Do fondu prišli príspevky v hodnote 13,85 milióna amerických dolárov, podiel Ministerstva zahraničných vecí SR predstavuje takmer 91 % objemu.
Podľa Algayerovej by sme pomoc mali poskytovať už len preto, že sme ju niekedy sami dostávali. Sme vyspelou krajinou, máme spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, sme aktívni v medzinárodnej politike a je to našou morálnou povinnosťou a záväzkom, tvrdí. Je to aj v našom národnom záujme, pretože problémy sa nezastavia na hraniciach Slovenska, dodala Algayerová.
Najväčšiu časť oficiálnej rozvojovej pomoci tvorí príspevok do rozpočtu Európskej únie, veľkú časť tvorilo aj odpisovanie dlhov rozvojovým krajinám, no teraz už nemáme čo odpisovať a bilaterálna pomoc tvorila najnižší objem. Najväčšia bilaterálna pomoc išla najmä do Afriky a Ázie, najviac prostriedkov dostali Kirgizsko, Mongolsko a Sudán. Na západnom Balkáne sme podporovali Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko, v Európe ešte Bielorusko a Ukrajinu, v Afrike Keňu, Sudán a Mozambik a v Ázii Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Tadžikistan a Uzbekistan.
Podľa strednodobej stratégie ODA (oficiálnej rozvojovej pomoci) na roky 2009 až 2013, ktorú zatiaľ schválilo ministerstvo a prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, by sa mal zvýšiť objem financií poskytovaných rozvojovým krajinám a zmenili sa aj štáty, ktorým pomoc poputuje. Projektovými krajinami Slovak Aid podľa tejto stratégie sú Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina a Vietnam. Programovými krajinami, teda tými, na ktoré sa bude klásť väčší dôraz, by mali byť Afganistan, Keňa a Srbsko.
SITA
Rozvojovú pomoc prišiel podporiť aj zlatý olympionik Michal Martikán, ktorý tvrdí, že môžeme byť hrdí, keď pomáhame v zahraničí. Dodal, že aj oni ako športovci pomohli v zahraničí, napríklad mladým Číňanom alebo Juhoafričanom, ktorých učili, prípadne im darovali výstroj. "Nikomu to nezachránilo život, ale ovplyvnilo to ich osud,“ pochválil sa vodný slalomár.
Slovensko je poskytovateľom rozvojovej pomoci od roku 2003, dovtedy ju prijímalo. Vo februári bude vláda rokovať o novej stratégii pomoci. Najväčšími výzvami sú do budúcnosti budovanie kapacít, preberanie poznatkov od skúsených donorov, efektívnosť, napĺňanie záväzkov, budovanie povedomia medzi verejnosťou aj politikmi, ochrana pred chorobami, chudobou či terorizmom, povedala na dnešnom brífingu Algayerová. Pre Cravinha je výzvou okrem krízy aj zjednocovanie projektov krajín únie a pridávanie sa nových donorov zo súkromného sektora, ktoré „vnášajú do procesu nový čerstvý vzduch“.
Veľkou výzvou je aj globálna finančná kríza, ktorá si vyžaduje globálne riešenia, vyhlásil Cravinho. Portugalsko zvýši objem rozvojovej pomoci, ale len o málo. Česko naopak stagnuje. Slovensko rozvojovú pomoc zvýšilo oproti roku 2008 o niečo viac ako tri milióny eur.
Od roku 2003 Slovensko celkovo podporilo viac ako dvesto rozvojových projektov, z toho 122 cez Trustový fond SR. Do fondu prišli príspevky v hodnote 13,85 milióna amerických dolárov, podiel Ministerstva zahraničných vecí SR predstavuje takmer 91 % objemu.
Podľa Algayerovej by sme pomoc mali poskytovať už len preto, že sme ju niekedy sami dostávali. Sme vyspelou krajinou, máme spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, sme aktívni v medzinárodnej politike a je to našou morálnou povinnosťou a záväzkom, tvrdí. Je to aj v našom národnom záujme, pretože problémy sa nezastavia na hraniciach Slovenska, dodala Algayerová.
Najväčšiu časť oficiálnej rozvojovej pomoci tvorí príspevok do rozpočtu Európskej únie, veľkú časť tvorilo aj odpisovanie dlhov rozvojovým krajinám, no teraz už nemáme čo odpisovať a bilaterálna pomoc tvorila najnižší objem. Najväčšia bilaterálna pomoc išla najmä do Afriky a Ázie, najviac prostriedkov dostali Kirgizsko, Mongolsko a Sudán. Na západnom Balkáne sme podporovali Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko, v Európe ešte Bielorusko a Ukrajinu, v Afrike Keňu, Sudán a Mozambik a v Ázii Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Tadžikistan a Uzbekistan.
Podľa strednodobej stratégie ODA (oficiálnej rozvojovej pomoci) na roky 2009 až 2013, ktorú zatiaľ schválilo ministerstvo a prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, by sa mal zvýšiť objem financií poskytovaných rozvojovým krajinám a zmenili sa aj štáty, ktorým pomoc poputuje. Projektovými krajinami Slovak Aid podľa tejto stratégie sú Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina a Vietnam. Programovými krajinami, teda tými, na ktoré sa bude klásť väčší dôraz, by mali byť Afganistan, Keňa a Srbsko.
SITA
nasledujúci článok >>
Ballymore slávnostne uviedol do života najvyššiu rezidenčnú budovu v Londýne – Pan Peninsula
Ballymore slávnostne uviedol do života najvyššiu rezidenčnú budovu v Londýne – Pan Peninsula
<< predchádzajúci článok
Prieskum UPC: Ako sa pred TV obrazovkou správajú slovenskí diváci v porovnaní s európskymi
Prieskum UPC: Ako sa pred TV obrazovkou správajú slovenskí diváci v porovnaní s európskymi