SR a Kazachstan uzatvoria dohodu o ochrane utajovaných skutočností

Integračná politika SR má zlepšiť začlenenie cudzincov do spoločnosti

Pri Rade vlády pre ľudské práva a menšiny by mohol vzniknúť osobitný výbor pre práva cudzincov v SR. Ako jeden z návrhov na zváženie to uvádza nový program Integračnej politiky SR, ktorú dnes schválila vláda. Nová koncepcia má vytvoriť lepšie podmienky na začlenenie cudzincov do majoritnej spoločnosti.

Cieľovou skupinou integračnej politiky sú cudzinci, ktorí získali v SR trvalý alebo prechodný pobyt a takisto osoby, ktoré dostali v SR azyl. Koncepcia integračnej politiky by sa podľa jej autorov mala zamerať aj na tzv. druhú generáciu cudzincov, teda občanov SR cudzieho pôvodu alebo narodených v zahraničí.

Nová integračná politika formuluje návrhy opatrení v oblasti bývania, zdravotnej starostlivosti, práce a sociálnej ochrany i vzdelávania. Koncipuje taktiež opatrenia zamerané na kultúrnu a spoločenskú integráciu a formuluje aj možnosti na integráciu cudzincov na miestnej a lokálnej úrovni. Medzi návrhmi sa nachádza aj podpora nájomného bývania pre cudzincov a návrh umožniť v rámci ŠFRB získať úver aj právnickým osobám - neziskovým združeniam, ktoré tieto prostriedky môžu využiť ako jeden zo zdrojov financovania podpory bývania v rámci integračných opatrení.

V oblasti vzdelávania smeruje vízia integračnej politiky k zostaveniu štandardizovaných kurzov slovenského jazyka i možnostiam dotácií pre vzdelávacie aktivity zamerané na profesijné skupiny, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s cudzincami. V rámci kultúrnej a spoločenskej integrácie sa uvažuje o vytváraní programov, ktoré by RTVS zameral na problematiku migrácie a integrácie cudzincov. Integračná politika takisto navrhuje zjednodušiť administratívny postup pri získavaní pracovného povolenia.

Nový dokument nadväzuje na doteraz platnú Koncepciu integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola prijatá v roku 2009. Za cieľ si kladie odstrániť vágnosť a neefektívnosť, pre ktoré bola doterajšia koncepcia často kritizovaná. V predkladacej správe k novému dokumentu sa uvádza, že Slovenská republika eviduje na svojom území iba 25.529 cudzincov z tretích krajín, čo je jeden z najnižších počtov v rámci EÚ, Slovensko je napriek tomu považované v rámci únie za tretiu najhoršie integrujúcu krajinu.

Pri tvorbe zásad novej integračnej politiky boli preto identifikované kľúčové problematické oblasti, ktoré spôsobovali neefektívnosť vykonávania integračnej politiky ako napríklad problémy na úrovni komunikácie úradov s cudzincami, nedostatočné jazykové vzdelávanie cudzincov či zužovanie oblasti integrácie len na uplatnenie cudzincov na trhu práce. Zároveň nová integračná politika zohľadňuje aj prijaté dokumenty, ktoré sa týkajú problematiky migrantov – Migračnú politiku SR do roku 2020 a zákon o pobyte cudzincov z roku 2012. Koncepcia novej integračnej politiky takisto ráta s tým, že integráciu cudzincov nebude mať na zodpovednosti iba ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale že systémové riešenia budú vznikať súčinnosťou viacerých rezortov.

Skúsenosť so šikanovaním priznala štvrtina chlapcov a pätina dievčat

Osobnú skúsenosť so šikovaním priznala štvrtina chlapcov a pätina dievčat na základných školách. Až 14 percent žiakov sa v škole necíti bezpečne. Vyplýva to zo Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania za rok 2012/2013, ktorú vypracovala Štátna školská inšpekcia. Dokument dnes schválila vláda SR.

So šikanovaním sa žiaci najviac stretávajú v triede, na chodbe či na toalete počas prestávky a mimo školy, podľa školákov však k nemu dochádza aj v triede počas vyučovania. "V negatívnych prejavoch prevládali podľa dievčat rôzne spôsoby ponižovania, na rozdiel od fyzických útokov, ktoré boli zreteľnejšie medzi chlapcami," píšu v správe školskí inšpektori.

Svedkom šikanovania niekoho iného bolo 43 percent žiakov. Účasť na ubližovaní spolužiakovi priznala vyše štvrtina opýtaných.

Žiaci sa najčastejšie zveria s tým, že zažili agresívne správanie, alebo boli jeho svedkom, svojim rodičom, v menšej miere triednemu učiteľovi. Približne rovnaký počet detí o tom povedal priateľom či spolužiakom. Viac ako desať percent sa nezdôverilo nikomu.

Bezpečnosť školského prostredia kontrolovali inšpektori na 86 základných školách. Situáciu ŠŠI zisťovala pomocou dotazníkov, z rozhovorov a dokumentácie školy.

Žiakov sa inšpekcia pýtala aj na to, či sa s učiteľmi rozprávajú o agresívnom správaní či šikanovaní. Kladne odpovedalo vyše 20 percent opýtaných, 62 percent zvolilo možnosť Niekedy, osem percent povedalo, že sa o tom s učiteľmi nebavia nikdy.

Školy organizovali ako prevenciu proti šikanovaniu rôzne besedy, rozhovory či prednášky s odborníkmi či výchovné koncerty. "Spomedzi iných činností žiaci ocenili duchovné obnovy," píšu inšpektori v správe. Neúčasť až 26 percent respondentov na akomkoľvek podujatí podľa inšpekcie značí, že niektoré školy zážitkovú formu k získavaniu informácií o šikanovaní nevyužívali dôsledne.

ŠŠI sa zaoberala bezpečnosťou školského prostredia aj na stredných odborných školách. Priamo v škole sa s ním stretlo sedem percent žiakov, pričom za najčastejších aktérov označili svojich spolužiakov. Vyšší podiel tvorili žiaci, ktorí boli svedkami šikanovania niekoho iného. V prejavoch šikanovania prevažovali podľa riaditeľov psychické útoky, čo vo väčšom počte ako chlapci potvrdili aj dievčatá.

Správa vychádza z výsledkov kontroly a hodnotenia kvality škôl a školských zariadení získaných z 1808 inšpekcií. Viac ako 1500 inšpekcií ŠŠI vykonala na štátnych školách a školských zariadeniach, 111 v cirkevných a 143 v súkromných. Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania informuje aj o podaniach vybavovaných inšpekciou, ktoré vychádzajú z prešetrenia 135 sťažností.

ŠŠI sa v správe okrem bezpečnosti v školách venuje aj úrovni pedagogického procesu a podmienok vzdelávania, úrovni školskej integrácie, finančnej gramotnosti, environmentálnej výchovy či kontrolou hárkov odpovedí deviatackého testovania a písomných maturít.