Spravodlivý medzi národmi - Oskar Schindler

BRATISLAVA 9. októbra (SITA) - Oskara Schindlera mnohí vykresľujú ako cynika, gamblera, alkoholika, sukničkára, podvodníka, či predstaviteľa nacistického Nemecka, ktorý svojím konaním podporil myšlienku novodobého otrokárstva. Pre iných je symbolom odporu režimu choromyseľného manipulátora, hrdinom, ktorý dokázal nevšedným spôsobom zachrániť životy tým, ktorých by inak nečakalo nič, iba plyn.

Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 v meste Svitavy v Rakúsko-Uhorsku. So židovskou komunitou prišiel do kontaktu ešte ako dieťa, keď dom Schindlerovcov susedil s domom tamojšieho rabína. Jeho synovia sa stali Oskarovými najlepšími kamarátmi. Schindlerovci patrili k najváženejším rodinám v meste, ale v dôsledku ekonomickej krízy v 30. rokoch zbankrotovali. Nezamestnaný Schindler, ako mnoho iných, sa stal členom nacistickej strany. Bol aj pri tom, keď nemecké jednotky SS vtrhli do Poľska. Možno to bolo preto, že už vtedy videl finančný zisk, ktorý so sebou prináša každá vojna, a možno si to vôbec neuvedomoval. V každom prípade sa ale veľmi rýchlo dostal do spoločnosti šéfov Gestapa. Najala si ho aj nemecká tajná služba, pre ktorú mal zhromažďovať materiály o Poliakoch. Získal tak výborné kontakty, ktoré neraz využil vo svojej kariére. Československo a svoju manželku Emíliu neskôr opustil a presťahoval sa do Krakova. Schindler mal v rukách obrovskú moc. Po čase sa postavil na čelo nemeckej fabriky na výrobu emailového tovaru neďaleko židovského geta, kde v princípe zamestnával židov. V tom čase boli najlacnejšou pracovnou silou. Postupne, ako nacisti začali verejne terorizovať židov aj každého, kto nespĺňal ich požiadavky, Schindler pochopil situáciu. K židom začal pristupovať ináč ako iba k lacnej pracovnej sile. Zrazu to boli pre neho aj matky, otcovia a deti. Rozhodol sa zachrániť ich. Vďaka vysokým úplatkom a konexiám sa mu podarilo svojich zamestnancov uchrániť pred okamžitou, možno rýchlou, ale krutou a potupnou smrťou.

Veliteľom nacistického pracovného tábora Plašov bol v tom čase dôstojník jednotiek SS Amon Goeth. Podmienky, v ktorých jeho obyvatelia žili, spôsobili, že prežiť v ňom dlhšie ako mesiac bol malý zázrak. Goeth využíval rána na to, aby si zastrieľal na živé terče - deti, hrajúce sa v tábore. Streľbu často používal aj na zvýšenie pracovného tempa. Schindler ale prešiel Goethemu cez rozum. Keď žiadal, aby "jeho židia" boli presťahovaní do subcampu, odkiaľ by nemuseli cestovať do práce a mohli tak viac robiť, Goeth súhlasil. Znamenalo to, že ich nebude môcť terorizovať a priamu kontrolu nad nimi prebral Schindler. Ten dokázal zohnať jedlo aj lieky z čierneho trhu a prepašovať ich do fabriky. Stráže boli samozrejme podplatiteľné a aj keď bol Schindler dvakrát zatknutý a preverovaný Gestapom, Goeth mu nikdy nič nedokázal. Nakoniec zrealizoval všetky svoje podnikateľské ambície. Faktom ale je, že peniaze, ktoré zarobil, do veľkej miery investoval do životov židov. Uplácal nacistických veliteľov, len aby jeho zverencov nechali na pokoji. Z obchodného hľadiska sa dá povedať, že si ich životy kupoval ako tovar, ale nemusel. S tým, čo zarobil, nemusel brať ohľad na nikoho a nič.

Do jeho továrne neďaleko Plašova mali nacistické jednotky vstup povolený, ale nie každého vpustili dovnútra. Dostal sa tam iba ten, kto mal osobné povolenie od Schindlera. V jeho továrni boli robotníci o polovicu menej hladní, než v iných pracovných táboroch. Zatiaľ čo tam ich denný príjem kalórií nepresiahol deväťsto, u Schindlera to bolo dvetisíc. Keď nevedel zaobstarať potraviny pre svojich zamestnancov ináč, kupoval ich za veľké peniaze na čiernom trhu. Starých ľudí, ktorí by inak išli na smrť, registroval ako mladíkov a deti ako dospelých. Právnikov, lekárov aj umelcov uvádzal ako mechanikov, alebo obrábačov kovov, len preto, aby ich zachránil. Nikoho tam nebili, nevraždili. V tom čase židia denne zomierali v pracovných táboroch v Treblinke či Osvienčime.

Keď Nemcov zatlačili, Plašov a jeho satelitné tábory rozpustili a zavreli. Schindler presne nevedel, čo spraviť, ale rozhodol sa využiť svoje kontakty v Krakove a Varšave a napokon odcestoval na pomoc "svojim židom" do Berlína. Napokon dostal povolenie presťahovať celú svoju fabriku z Plašova do Brna v okupovanom Československu. Všetkých svojich zamestnancov presťahoval so sebou. Každý z 1 098 robotníkov zo Schindlerovho zoznamu dal prednosť sťahovaniu pred istou smrťou, ktorá postretla 25-tisíc mužov, žien a detí z iných fabrík v Plašove. Ich životy vyhasli v plynových komorách Osvienčime, iba šesťdesiat kilometrov od Plašova.

Až do oslobodenia na jar roku 1945 využil Oskar Schindler všetky legálne aj nelegálne prostriedky na záchranu svojich ľudí. Neváhal predať ani šperky svojej manželky Emílie. Z peňazí zriadil vo fabrike tajné sanatórium, v ktorom sa mali židia liečiť. Na pacientov tam dozerala Schindlerova manželka. Tým, ktorí neprežili, pripravili skromný, ale židovský pohreb. Po vojne sa objavili informácie, že Schindler do zamestnancov investoval asi štyri milióny nemeckých mariek, čo bola na tú dobu enormná suma.

Schindlerovci žili vo veľkej vile neďaleko fabriky. Jej riaditeľ totiž chápal strach, ktorý v robotníkoch spôsobovala predstava nečakanej návštevy jednotiek SS. Tento zvyk, byť im stále nablízku, si zachoval ešte z čias fabriky v Plašove, keď ju neopúšťal ani v noci.

V brnianskej fabrike sa vyrábala munícia pre Wehrmacht sedem mesiacov. Za celý ten čas ale nevyrobili nič funkčné. Miesto toho Schindlerovi ľudia zhromažďovali nacistické uniformy a vyrábali falošné pasy. V tomto období poslalo Gestapo do jeho továrne ďalších sto židov z Belgicka, Maďarska a Holandska.

V máji 1945 sa do Brna dostali Rusi. V predvečer príchodu oslobodzovacej armády zhromaždil Schindler všetkých zamestnancov do jednej miestnosti a rozlúčil sa s nimi. Oznámil im, že sú slobodní a on sa teraz stane utečencom. "Moje deti, ste zachránené, Nemecko vojnu prehralo," vyriekol magické slová vlievajúce do duší nádej a radosť. Následne ich poprosil, aby nerabovali okolité domy a všetkým dokázali, že nesympatizujú s terorom. Každý z nich mal dostať podiel z jeho fabriky a k tomu fľašu vodky. O piatej hodine ráno svoju továreň opustil.

Po vojne odišiel Schindler so ženou, svojou milenkou a niekoľkými židmi do Buenos Aires. Doma totiž pre neho nebolo miesto. Schindlerovci sa usadili a stali sa z nich farmári. Finančne ich podporovala židovská organizácia Joint and Thankful Jews, ale Schindlerovi samému sa už viac nedarilo. V roku 1957 zbankrotoval a odcestoval do Nemecka. V bývalom ohnisku nacizmu prežil sedemnásť rokov v chudobe a samote. Zomrel 9. októbra 1974 na zlyhanie pečene vo Frankfurte nad Mohanom. Želal si byť pochovaný v Jeruzaleme. V súlade s jeho poslednou vôľou, previezli jeho pozostatky do Izraela. Emília Schindlerová zomrela v roku 2001 v berlínskej nemocnici.

O jeho čine prehovoril ním zachránený žid - Poldek Pfefferberg, ktorý Schindlerovi pomáhal počas celého obdobia. Potomkovia tých, ktorých pred 62 rokmi zachránil, dnes žijú po celom svete. Len v USA, Európe a Izraeli sa k menám zo Schindlerovho zoznamu hlási viac ako šesťtisíc židov. Nikto presne nikdy nezistí, čo sa skrývalo za jeho samaritánstvom. Sú to ale dobré skutky, nie pekné slová, ktoré robia človeka. Nezáleží na tom, že na konci života zbankrotoval, jeho život bol pre mnohých víťazstvom nad Hitlerom a smrťou. Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých mu za to pri pamätníku Jad Vašem v Izraeli udelila titul Spravodlivý medzi národmi.

SITA