|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. januára 2013
Spravodlivosť je na strane Pezinčanov, rozhodol európsky súd
Tagy: pezinská skládka
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dal za pravdu Pezinčanom v kauze pezinskej skládky. Na základe európskeho práva (Aarhuského dohovoru) v konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, má ...
Zdieľať
BRATISLAVA 15. januára (WEBNOVINY) - Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dal za pravdu Pezinčanom v kauze pezinskej skládky. Na základe európskeho práva (Aarhuského dohovoru) v konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, má byť verejnosť podľa súdneho dvora informovaná v rannom štádiu prijímania rozhodnutí, ak sa dotýkajú životného prostredia.
"Čiže kým sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia, a musí mať možnosť vykonávať účinný vplyv. Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú rozhodovacieho konania, a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania," uvádza sa v tlačovom komuniké Súdneho dvora Európskej únie, ktoré agentúre SITA poskytla Zuzana Trebulová z tlačovej a informačnej sekcie súdu.
Súdny dvor tiež rozhodol, že odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou obchodných alebo priemyselných informácií. Stranami tohto sporu boli Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou bola Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania bol prevádzkovateľ skládky, spoločnosť Ekologická skládka, a.s.
V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. Slovenská inšpekcia životného prostredia potom začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého obyvatelia mesta Pezinok požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Inšpekcia ŽP povolila výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnila predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia najprv uverejnil územné rozhodnutie a potom potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.
Odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou dôvernosti
Pezinčania sa obrátili na slovenské súdy. Súdny dvor rozhoduje o veci po tom, ako sa v auguste 2010 kauza vrátila Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd vtedy rozhodol o prerušení konania a zároveň odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Súčasne predložil Súdnemu dvoru Európskej únie päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie práva EÚ v kauze Pezinská skládka.
Súdny dvor požiadal, aby spresnil rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie. Súdny dvor v dnešnom rozsudku najprv pripomína, že vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemôže spochybniť možnosť vnútroštátnych súdov v prípade pochybností o výklade práva EÚ obrátiť sa na Súdny dvor.
Súdny dvor ďalej konštatuje, že územné rozhodnutie o umiestnení pezinskej skládky predstavuje jedno z opatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia.
Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru. "Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií," uvádza sa v komuniké.
Verejnosť mala mať informácie od začiatku
Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.
Právo únie však nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania. Platí to pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.
Cieľ spomínanej smernice spočíva v prevencii a kontrole znečisťovania. Jeho dosiahnutie by podľa súdu nebolo možné, ak by mohla naďalej fungovať prevádzka, na ktorú možno vydali povolenie v rozpore so smernicou a čakalo by sa až na konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto povolenia. Preto smernica vyžaduje, aby verejnosť mala právo žiadať o prijatie predbežných opatrení, ktorými by sa predišlo znečisťovaniu.
Medzi také opatrenia patrí dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého povolenia. Súdny dvor nakoniec skonštatoval, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané v rozpore s už citovanou smernicou, "nemôže samo o sebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa".
"Čiže kým sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia, a musí mať možnosť vykonávať účinný vplyv. Verejnosť navyše musí v zásade mať možnosť bezplatného prístupu k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú rozhodovacieho konania, a možnosť napadnúť na súde zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia vyplývajúceho z takéhoto konania," uvádza sa v tlačovom komuniké Súdneho dvora Európskej únie, ktoré agentúre SITA poskytla Zuzana Trebulová z tlačovej a informačnej sekcie súdu.
Súdny dvor tiež rozhodol, že odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou obchodných alebo priemyselných informácií. Stranami tohto sporu boli Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou bola Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania bol prevádzkovateľ skládky, spoločnosť Ekologická skládka, a.s.
V roku 2006 Krajský stavebný úrad v Bratislave prijal územné rozhodnutie o umiestnení skládky odpadu v ťažobnej jame tehliarskej hliny s označením Nová jama. Slovenská inšpekcia životného prostredia potom začala povoľovacie konanie, v rámci ktorého obyvatelia mesta Pezinok požiadali o uverejnenie územného rozhodnutia. Inšpekcia ŽP povolila výstavbu a prevádzku skládky bez toho, aby predtým uverejnila predmetné rozhodnutie. Po podaní odvolania druhostupňový orgán ochrany životného prostredia najprv uverejnil územné rozhodnutie a potom potvrdil rozhodnutie obsahujúce povolenie.
Odmietnutie zverejnenia územného rozhodnutia nemožno odôvodniť ochranou dôvernosti
Pezinčania sa obrátili na slovenské súdy. Súdny dvor rozhoduje o veci po tom, ako sa v auguste 2010 kauza vrátila Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd vtedy rozhodol o prerušení konania a zároveň odložil vykonateľnosť povolenia na skládku. Súčasne predložil Súdnemu dvoru Európskej únie päť predbežných otázok, ktoré sa týkajú výkladu a aplikácie práva EÚ v kauze Pezinská skládka.
Súdny dvor požiadal, aby spresnil rozsah práva verejnosti zúčastniť sa na povoľovacích konaniach týkajúcich sa projektov, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie. Súdny dvor v dnešnom rozsudku najprv pripomína, že vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemôže spochybniť možnosť vnútroštátnych súdov v prípade pochybností o výklade práva EÚ obrátiť sa na Súdny dvor.
Súdny dvor ďalej konštatuje, že územné rozhodnutie o umiestnení pezinskej skládky predstavuje jedno z opatrení, na základe ktorých sa prijme konečné rozhodnutie, či sa povolí táto prevádzka. Okrem toho zahŕňa informácie o vplyve projektu na životné prostredie, o podmienkach uložených prevádzkovateľovi, aby sa obmedzil tento vplyv, o námietkach podaných účastníkmi konania v rámci územného konania a o dôvodoch voľby riešenia zo strany príslušného orgánu pri vydávaní tohto rozhodnutia.
Obsahuje teda relevantné informácie pre povoľovacie konanie, ku ktorým musí mať dotknutá verejnosť prístup na základe dohovoru a smernice o prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá prebrala ustanovenia uvedeného dohovoru. "Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že odmietnutie dať k dispozícii verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií," uvádza sa v komuniké.
Verejnosť mala mať informácie od začiatku
Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.
Právo únie však nebráni tomu, aby sa neodôvodnené odmietnutie dať dotknutej verejnosti k dispozícii územné rozhodnutie v priebehu prvostupňového správneho konania mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania. Platí to pod podmienkou, že sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania.
Cieľ spomínanej smernice spočíva v prevencii a kontrole znečisťovania. Jeho dosiahnutie by podľa súdu nebolo možné, ak by mohla naďalej fungovať prevádzka, na ktorú možno vydali povolenie v rozpore so smernicou a čakalo by sa až na konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto povolenia. Preto smernica vyžaduje, aby verejnosť mala právo žiadať o prijatie predbežných opatrení, ktorými by sa predišlo znečisťovaniu.
Medzi také opatrenia patrí dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého povolenia. Súdny dvor nakoniec skonštatoval, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané v rozpore s už citovanou smernicou, "nemôže samo o sebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa".
Tagy: pezinská skládka