Spravodliví medzi národmi sú ďalší desiati Slováci

BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Spravodlivými medzi národmi sú oddnes ďalší desiati Slováci, ocenenia získali in memoriam. Titul získali manželia Vojtech-Béla a Gizka Antalovci, Alexej Basár, manželia Ján a Zuzana Hruškovci, Vojtech Kolenka, Pavol a Anna Krištofovci, Ján Spišiak a Jozef Tarabus. Ich mená pribudnú k menám ostatných ocenených na Múre cti v Záhrade spravodlivých v Pamätníku Jad Vašem v Jeruzaleme. Ich príbuzným odovzdali špeciálne razené medaily, nesúce ich mená a čestné certifikáty.


Týmto ocenením "vzdávame hold šľachetnému ľudskému konaniu", keď ľudia "vyvážili život životom", povedal prezident SR Ivan Gašparovič. Premiér Robert Fico si ctí ľudí, ktorí "sa odmietli báť" a skláňa sa pred odvahou a prostým hrdinstvom. Ako povedal izraelský minister pre sociálne záležitosti, diaspóru, spoločnosť a boj proti antisemitizmu Isaac Herzog, ocenili desať ľudí, ktorí sa riadili vetou z Biblie Miluj blížneho svojho ako seba samého, ľudí, ktorí sa rozhodovali medzi dobrom a zlom a rozhodli sa pre dobro a dosiahli stupeň humanity, aký nedokáže každý.

Arizátor prešovskej pekárne Ernesta Herza Alexej Basár presvedčil úrady, aby súhlasili s tým, že Herz ostane pracovať v pekárni. Ernest však odmietol opustiť snúbenicu a spolu s ňou šiel do transportu. Basár ho však dostal spolu s jeho snúbenicou z vlaku a onedlho zachránil aj ostatných členov rodiny z koncentračného strediska v Prešove, dohromady osem ľudí. Po oslobodení im Basár vrátil všetok majetok, ktorý si u neho uschovali. Po nástupe komunistov k moci Basárovu pekáreň znárodnili a v jeho neľahkej ekonomickej situácii ho rodina Herzovcov dlhé roky podporovala.

Vojtech-Béla Antal bol počas vojny hájnikom v Starej Doline v Slovenskom Rudohorí, zosobášil sa so svojou gazdinou Gizelou. So zachráneným Ladislavom Reichmannom boli priatelia. Strach z blížiacich sa nemeckých vojakov a z ich pomstychtivosti voči povstalcom, no predovšetkým Židom, motivoval Bélu kopať pre prenasledovaných bunker, do ktorého sa presunuli v auguste 1944. Nemci podnikali rôzne akcie, preto Židia z bunkra odišli. Na ceste stretli Zuzanu Hruškovú, ktorá ich prichýlila vo svojom dome. Po ďalších raziách nachystali Hruškovci pre ukrývajúcich sa zásoby jedla a manžel Ján im ich na saniach doniesol až k bunkru.

Právnik Ján Spišiak pôsobil vo funkcii slovenského konzula v Budapešti. Po obsadení Maďarska hrozili Židom deportácie, medzi nimi bolo aj osemtisíc Židov zo Slovenska. Mnohí z nich hľadali cestu, ako sa vrátiť do krajiny, z ktorej pochádzali. Spišiak bol známy svojou ochotou pomôcť a preto sa mnohí z nich obrátili naňho. Často žili slovenskí Židia v Maďarsku ilegálne, pretože keď opustili Slovensko, stratili slovenské občianstvo. Konzul napriek nariadeniam vydával pasy, pomocou ktorých sa prenasledovaní mohli vrátiť na Slovensko. Viacerým poskytol aj ochranný preukaz a postaral sa o to, aby maďarské úrady tieto preukazy rešpektovali. Vystavoval pasy aj na základe falošných papierov. Po oslobodení mesta Rusmi ho vojaci odviedli, po dvoch rokoch sa podarilo Slovensku dosiahnuť jeho prepustenie. V roku 1947 sa proti Spišiakovi konal súdny proces, na ktorom ho uznali nevinným.

V čase transportov v roku 1942 nemal Dezider Kramer výnimku a preto boli on, jeho manželka Gizela a syn Teodor nútení skrývať sa. V auguste Dezider pracoval v jednotke, ktorá opravovala koľajnice v Štrbe, no po tajnej správe museli vyhľadať pomoc. Dostali ju u známeho, Jozefa Tarabusa, ktorý bol veliteľom policajnej stanice v prevažne evanjelickom Važci. Jozef pre rodinu prenajal malú podkrovnú izbičku v dome u rodiny Hybeňovcov. Tarabus pre svojho priateľa a jeho rodinu vytlačil falošnú policajnú potvrdenku, ktorá bola nutná pre povolenie prenajatia izby. Tarabus sa o rodinu staral aj naďalej a nosil im po nociach jedlo.

Harnfeldovci z Michaloviec sa presťahovali do Bratislavy, keď otec rodiny, právnik Dávid Harnfeld, získal vysokú pozíciu vo vedení Ústredne Židov, a tak celá rodina získala výnimku z deportácií. V roku 1944 však stratili všetky výnimky platnosť. Dávidovi sa podarilo zaobstarať falošné dokumenty a jeho dobrý známy mu pomohol prenajať si izbu v Hlbokom Dvore. Po troch týždňoch ukrývania ich však domáci požiadal, aby odišli. Prichýlil ich jeho bratranec, Pavol Krištof, ktorý Harnfeldovcom poskytol jednu zo svojich troch izieb. Začiatkom januára 1945 spoznal Dávida návštevník z Michaloviec. Krištofovci pomohli židovskej rodine vykopať bunker, v ktorom spolu prečkali nebezpečenstvo a hrozbu blížiaceho sa nemeckého vojska.

Bratia Gejza a Pavol Spitzerovci vlastnili obchod s delikatesami v Poprade, ich záchranca Vojtech Kolenka pracoval v obchode ako predavač. Kolenka sa poznal s biskupom Pavlom Gojdičom, ktorý titul Spravodlivý medzi národmi získal minulý rok. V čase arizácií sa Vojtech Kolenka stal majiteľom obchodu. Vďaka jeho potvrdeniu o tom, že židovskí zamestnanci sú potrební pre dennú prevádzku obchodu a zasadením sa biskupa Spitzerovcom udelili prezidentskú výnimku. Kolenka pomáhal rodine Spitzerovcov posielať balíky s jedlom príbuzným a priateľom do Terezína a Osvienčimu. Keď vypuklo povstanie, Spitzerovci sa rozhodli nájsť si úkryt v Nízkych Tatrách. Skrývali sa v dvoch horárňach na pôjde. Kolenka im tam posielal veci potrebné na prežitie. Nemci oba domy prehľadali, no nič nenašli. Horárov vysťahovali a budovy zapálili. Spitzerovcom sa podarilo ujsť a ukrývali sa štyri týždne v lese. Po vojne bratia Spitzerovci obnovili obchod v Poprade a stanovili Vojtecha Kolenku za svojho partnera.

Ceny Spravodlivý medzi národmi udelil pri príležitosti Medzinárodného pamätného dňa obetí holokaustu oceneným Štát Izrael a Múzeum Jad Vašem v Jeruzaleme. Na odovzdávaní sa zúčastnil aj izraelský minister pre diaspóru, spoločnosť a boj proti antisemitizmu Isaac Herzog.

Jad Vašem spustil v roku 1963 celosvetový projekt v mene židovského obyvateľstva, priznávajúci titul Spravodlivý medzi národmi ľuďom, ktorí boli ochotní riskovať svoje životy pre záchranu židovských priateľov, spoluobčanov, známych i neznámych počas holokaustu. Na základe svedeckých výpovedí a historických dokumentov doteraz ocenili viac než 22-tisíc odvážnych záchrancov z viac ako 44 krajín. Dodnes Štát Izrael udelil titul Spravodlivý medzi národmi 474 Slovákom, dnes pribudli ďalší desiati, Slovensko tak v prepočte na jedného obyvateľa patrí medzi krajiny s najvyšším počtom ocenených.

SITA