|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. februára 2011
Spotrebitelia sa obávajú zvýšenia cien za teplo
Spotrebitelia sa obávajú zvýšenia cien tepla za dodávku tepla. Zvýšenie cien by mala podľa Asociácie spotrebiteľských ...
Zdieľať
Martinská teplárenská a. s. - turbínová hala.Foto: SITA/Milo FabianBRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) - Spotrebitelia sa obávajú zvýšenia cien tepla za dodávku tepla. Zvýšenie cien by mala podľa Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska spôsobiť plánovaná privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností. “Zahraničný investor očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že zvýši ceny tepla, a tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Podľa našich skúseností privatizácia štátnych teplárenských spoločností prinesie minimálne 20-percentné zvýšenie ceny tepla. To sú skúsenosti z privatizácie vodárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu,“ uviedla prezidentka asociácie Božena Stašenková.
Asociácia, ako aj Združenie spoločenstiev bytov na Slovensku, Združenie užívateľov služieb a Regionálne združenie spotrebiteľov - Poprad už poslali na úrad vlády pre privatizáciu teplární otvorený list. V ňom žiadajú vládu, aby hľadala iné spôsoby, ako udržať verejné financie bez privatizácie na účet svojich občanov. “Ak nebude vládou vytvorený priestor a čas na širokú celospoločenskú diskusiu, potom zástupcovia spotrebiteľov a vlastníkov bytov podniknú potrebné kroky na celoslovenskú kampaň až po bojkot a návrhy občanom, aby sa odpojili od centrálnych zdrojov tepla,“ konštatovala Stašenková.
Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na svojom minulotýždňovom rokovaní. "Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku - pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš. Zatiaľ podľa neho nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. “Bude však určite najmenej 51-percentný," uviedol pred týždňom Mikloš. Minister hospodárstva Juraj Miškov preferuje predaj 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností.
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. "Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznili fond a ministerstvo financií.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach potvrdila pre agentúru SITA francúzska spoločnosť Dalkia. Na privatizácii šiestich najväčších teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie, prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
Asociácia, ako aj Združenie spoločenstiev bytov na Slovensku, Združenie užívateľov služieb a Regionálne združenie spotrebiteľov - Poprad už poslali na úrad vlády pre privatizáciu teplární otvorený list. V ňom žiadajú vládu, aby hľadala iné spôsoby, ako udržať verejné financie bez privatizácie na účet svojich občanov. “Ak nebude vládou vytvorený priestor a čas na širokú celospoločenskú diskusiu, potom zástupcovia spotrebiteľov a vlastníkov bytov podniknú potrebné kroky na celoslovenskú kampaň až po bojkot a návrhy občanom, aby sa odpojili od centrálnych zdrojov tepla,“ konštatovala Stašenková.
Vládny kabinet rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely na svojom minulotýždňovom rokovaní. "Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku - pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu Mikloš. Zatiaľ podľa neho nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. “Bude však určite najmenej 51-percentný," uviedol pred týždňom Mikloš. Minister hospodárstva Juraj Miškov preferuje predaj 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností.
Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur. Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. "Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznili fond a ministerstvo financií.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach potvrdila pre agentúru SITA francúzska spoločnosť Dalkia. Na privatizácii šiestich najväčších teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie, prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.