Spolupráca medzi povstalcami a partizánmi nefungovala najlepšie

Bratislava 24. augusta (TASR) - Koordinácia medzi partizánskym odbojom a 1. československou armádou nebola vždy dobrá. Niektorí historici kritizujú partizánov, že práve počas SNP mali oveľa viac pomáhať v ofenzívnej činnosti priamo v tyle nepriateľa. Pre TASR to povedal historik Vojenského historického ústavu v Bratislave František Cséfalvay.


Podľa historika boli partizáni v mnohých prípadoch ťažko ovládnuteľní a nepočúvali nikoho na odbojovom území. To sa malo prejaviť hlavne v zlyhávajúcej spolupráci s povstaleckou armádou.

Ako uviedol Cséfalvay, partizánsky odboj začína v rokoch 1941 až 1942 a vzišiel z iniciatívy komunistov. Spočiatku podľa neho partizáni ochraňovali ľudí, ktorí boli rasovo alebo politicky prenasledovaní.

Za obdobie, kedy začína partizánsky odboj naberať na význame, pokladá roky 1943 až 1944. V tom čase posilnili partizánske jednotky najmä na východnom Slovensku sovietski utečenci zo zajateckých či pracovných táborov. "Títo partizáni spočiatku prepadávali policajné stanice a rôzne vojenské objekty. Najmä sovietski velitelia sa v týchto skupinách dožadovali bojových aktivít. Slovenský odboj ich aktivity tlmil a vysvetľoval im, že sa chystá povstanie a ich neuvážené kroky tomu škodia," povedal Cséfalvay.

Ako ďalej uviedol, partizánov bolo v roku 1944 najviac na východnom Slovensku, a to v horských masívoch. Tu mali legitimácie ako drevorubači. V strede krajiny partizánske hnutie podľa historika vzrástlo po príchode partizánskych desantov v tom istom roku v júli. "O mesiac neskôr sa odboj mobilizoval najmä v Turci. Medzi ich negatívne aktivity patrili lúpeže a vraždy. Tie mali v niektorých prípadoch aj statusy popráv," uviedol Cséfalvay. Podľa neho na západnom Slovensku počas SNP existovala veľká skupina Miloša Uhra i Reptov oddiel. Obe jednotky pôsobili od Malých Karpát až po Považie. "Prepadávali nemecké jednotky rôznymi diverznými akciami," spresnil historik.

Prepady kolón nemeckých vojsk či vojenských objektov vykonávala aj partizánska brigáda Čapajev na východnom Slovensku. Podľa Cséfalvaya sa aj dnes medzi historikmi nájdu kritici, ktorí odsudzujú nedisciplinovanosť partizánov. Často sa totiž stávalo, že dohodnutý úsek partizáni vôbec neobsadili a nemecké vojska mohli tadiaľ pokojne preraziť. "V kľúčových operáciách, ako pri Strečne, to zohralo významnú úlohu," skonštatoval historik.

Myslí si, že partizáni mohli byť niekedy navzájom pre seba aj hrozbou. Predovšetkým vtedy, ak ich zajala nemecká armáda. Niektorí z nich ju naviedli na stopu a prezrádzali miesta, kde sa skrývali partizánske jednotky. "Existovali totiž rôzne protipartizánske nemecké skupiny ako Edelweiss, v ktorej bola aj slovenská rota bývalého kapitána povstaleckej armády Nižňanského. Ten sa dal po zajatí Nemcami do ich služieb," uviedol Cséfalvay. Po porazení povstania vníma partizánov ako jedinú ozbrojenú silu, ktorá pokračovala v boji s nacistickou armádou.

Podľa historika partizánsky odboj najprv po SNP plnil spravodajsko-prieskumnú činnosť a na význame začal naberať až v januári po prezimovaní. "Po priblížení sovietskej armády sa aktivizoval, obsadzoval dediny i mestá a spájal sa s oslobodzovacími vojskami. Práve tým sa končí slovenské partizánske hnutie," dodal Cséfalvay.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR