Spoluautor českého protiepidemického plánu z Oxfordu: Lockdown nemá taký silný efekt, ako si ľudia myslia

V posledných mesiacoch však modeluje vývoj pandémie nového koronavírusu.

Kulveit je spoluautorom Protiepidemického systému ČR (PES) a v rámci oxfordského tímu radil aj mnohým iným krajinám. Práve dáta z cudziny, konkrétne zo 41 štátov sveta, pomohli jeho výskumnému tímu pripraviť odhady priemerného efektu intervencií.

Tie boli základom pre tvorbu plánu PES a v budúcnosti by mohli pomôcť pri nastavovaní nových opatrení.

Na mŕtvych až tak nezáleží

Cieľom protiepidemicého systému PES je hlavne predikovať vývoj pandémie tak, aby vláda či krízový štáb boli schopní jednať rýchlo a efektívne. Nejde o automatizovaný systém, ale má pomáhať kompetentným sa rozhodovať.

Dôležitou súčasťou plánu preto bolo vylúčenie niektorých známych chýb pri rozhodovaní. Podľa Kulveita je napríklad nesprávne rozhodovať sa na základe počtu úmrtí na COVID-19, nakoľko kým pacienti chorobe podľahnú, trvá to pomerne dlho.

„Na jarnej vlne bolo vidieť pomerne jasne, že kto začal reagovať, až keď mal značný počet mŕtvych, tak to znamenalo, že epidémia už v tej dobe bola ohromná,“  povedal v rámci prednášky iniciatívy Veda pomáha. Kulveit zároveň dodal, že nešlo len o to, aby boli opatrenia rýchle, ale aj dobre cielené.

Efekt lockdownu

Za naozaj silné intervencie v súčasnej situácii považuje odborník z Oxfordu zavretie škôl a univerzít a obmedzenie kontaktov. Určenie maximálneho počtu ľudí, ktorí sa môžu spolu stretávať – rovnako ako je to aktuálne nastavené na Slovensku -, je teda podľa neho vhodné bezpečnostné opatrenie.

Lockdown však už za také dobré opatrenie nepovažuje.

„Lockdowny v prvej vlne mali nejaký efekt, ale typicky to bolo v situácii, keď už tých obmedzení bolo veľa, preto ten dodatočný efekt nie je tak silný, ako si ľudia myslia,“ tvrdí Kulveit.

Podľa jeho slov sa väčšina protiepidemického efektu dosiahne uzavretím rizikových oblastí skôr ako zákazom vychádzania. A práve na to, aby bolo zodpovedným inštitúciám jasné, ktoré oblasti verejného života obmedziť, slúži PES.

Politické rozhodnutia

„Vo veľa krajinách, keď sa zmení epidemiologická situácia, začne vyjednávanie, čo sa má ďalej stať,“ vysvetľuje Kulveit s tým, že rozhodovanie autorít trvá príliš dlho. Za ten čas, kým sa dospeje k dohode, situácia sa stihne výrazne zmeniť.

Zároveň to, ktoré miesta sa uzatvoria, je podľa Kulveita vo väčšine krajín viac politická otázka. Vysvetľuje to aj na príklade Pakistanu, ktorého opatrenia pomáhal pripraviť.

„Otázka, či obmedziť mešity alebo trhoviská, na to môže mať externý konzultant osobný názor, ale viac-menej je to politická vec,“ tvrdí Kulveit. V Česku je podľa neho rozhodovanie podobné, teda politické. PES ale počíta aj s týmto faktorom.

Jedno číslo

Jedným z najväčších problémov, ktorému pri nastavovaní rozhodovacieho procesu musia autority čeliť, je podľa Kulveita aj snaha jednotlivých krajín o „vystihnutie stavu epidémie jedným číslom“.

Najčastejšie pandemické komisie riešia incidenciu či reprodukčné číslo (R), na základe ktorých ďalej prijímajú rozhodnutia. Záleží však vždy na okolnostiach, v rôznych oblastiach nastávajú špecifické situácie, preto sa výsledky nedajú objektivizovať.

Indikátor rizika epidemickej situácie v Českej republike Foto: Jan Kulveit/Veda pomáha

„Samotné číslo nikdy nie je dobré kritérium,“ dodáva Kulveit. Plán PES počíta preto s viacerými hodnotami, ktoré pomáhajú indikovať riziko epidemickej situácie.

Polovičaté riešenia

Ďalší rozdiel medzi politickým a matematickým pohľadom na pandémiu je v tom, že politikom príde spravodlivé, aby sa všetci obmedzili rovnako. To však z pohľadu celej krajiny nie je efektívne riešenie.

„Na to, aby to takto fungovalo, vyžaduje si to kompenzovať tie skupiny, ktoré musia prinášať väčšie obete,“ dodáva Kulveit s tým, že záťaž, ktorú by mala znášať celá spoločnosť, už tak spravodlivo rozdelená nie je.

Aj preto sme v súčasnosti dospeli do stavu, že miesto epidemiológov a iných odborníkov bežní ľudia, ako aj autority, počúvajú záujmové skupiny. Samozrejme, každý hají svoje záujmy, čo do budúcna predstavuje veľký problém.