![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Nedeľa 23.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Roman, Romana
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
18. decembra 2018
Spoločný fond podpory v nezamestnanosti by mohol stabilizovať eurozónu
Úrad práce v Duisburgu, archívna snímka.
Zdieľať

V sledovanom období mohol tento fond zabrániť až štvrtine finančných strát, ktoré zapríčinila nezamestnanosť. "Nástroj vo forme európskeho zaistenia proti nezamestnanosti môže eurozónu v čase ťažkej krízy výrazne lepšie stabilizovať, než národné ochranné mechanizmy," píše sa v analýze.
Jednotlivé členské štáty by museli v časoch klesajúcej nezamestnanosti prispieť do spoločného fondu, z ktorého by počas krízy dostali finančné prostriedky. Pritom nepôjde o trvalé transfery od ekonomicky silných krajín slabším. Dominic Ponattu z Bertelsmannovej nadácie zdôraznil, že meradlom nie sú ekonomické rozdiely medzi 19 členmi eurozóny, ale vývoj v každej jednotlivej krajine. Napríklad, Nemecko by v roku 2003 dostalo z fondu 2,5 miliardy eur.
Nemecký minister financií Olaf Scholz v októbri predstavil základné body pre európsky fond podpory v nezamestnanosti. Podľa tohto návrhu by si mohli národné systémy v čase krízy požičať prostriedky z fondu, aby nemuseli by krátiť platby. Návrh však narazil na odmietavý postoj väčšiny členských krajín.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR