Spoločnosti Agrokol sťažujú produkciu biopotravín viaceré problémy

Rimavská Baňa 18. júla (TASR) – Spoločnosť Agrokol v Rimavskej Bani, okres Rimavská Sobota, má približne 15-ročnú históriu, pričom bioproduktom a ekologickému spôsobu hospodárenia sa venuje zhruba päť rokov. Ako uviedol konateľ firmy Zdeno Balciar, bioprodukcia tvorí podstatnú časť ich podnikania.


„Všetko, čo vyprodukujeme, sú bioprodukty. Pestujeme pšenicu, raž, ovos, ale v menšej miere aj zemiaky. Hospodárime v katastroch štyroch obcí na zhruba 1000 hektároch, z ktorých máme pre ekologickú výrobu vyhradených 927,“ priblížil zameranie firmy Balciar. Ako ďalej spomenul, zaoberajú sa aj chovom hovädzieho dobytka bez trhovej produkcie mlieka, ktorého majú asi 170 kusov. „Chováme tiež ovce v počte okolo 1000 až 1200 kusov a vďaka nim vyprodukujeme ročne zhruba 100.000 litrov ovčieho mlieka,“ povedal konateľ. Podnikanie zamerané na bioprodukty však podľa jeho slov sprevádzajú aj viaceré problémy.

„Produkcia ekopotravín je finančne náročnejšia než výroba bežných potravín, ale finančný efekt z ich predaja nie je až taký výrazný. Bohužiaľ, za naše bioprodukty ako jahňatá, hovädzie, baranina, či mlieko sa nám nedarí dostávať adekvátne ohodnotenie a preto je fungovanie spoločnosti z finančného hľadiska celkovo zložité. Celý rok berieme úvery, potom prídu dotácie, z nich úvery zaplatíme a berieme nové,“ konštatoval Balciar.

Poľnohospodári musia pri bioproduktoch rátať aj s viacerými obmedzeniami, ktoré sú príčinou vyšších nákladov. „V klasickej výrobe sa používa chémia vo forme postrekov a hnojí sa umelými hnojivami, čo zabezpečuje vyššie výnosy. My nemôžeme používať na ochranu rastlín chemické prípravky a namiesto nich využívame špeciálne stroje na likvidáciu buriny. Hnojíme len maštaľným hnojom, čo znamená menšie výnosy,“ objasnil konateľ. Ako dodal, náročnejšie podmienky sú aj v živočíšnej výrobe, kde zase nemôžu využívať antibiotiká a vyššie počty pracovníkov.

Špecifickým problémom Agrokolu sú prírodné podmienky. „Sme v podhorskej oblasti a je tu veľmi veľa diviačej a vysokej zveri, ktorá úrodu likviduje. Ak sa nám ju nepodarí rýchlo zožať, máme výnosy ešte menšie. Sú tu navyše dlhšie zimy a iné klimatické podmienky ako v južnejšej časti okresu,“ priblížil Balciar. Horšie je podľa jeho vyjadrenia aj zloženie pôdy a obhospodarujú tiež veľa trvalo trávnatých porastov. „Na nich ľahko dochádza k zarastaniu parciel náletovou zeleňou, za čo dostávame rôzne sankcie. Kde sa totiž orie, tam sa náletová zeleň zničí, ale na pasienkoch sa udrží,“ ozrejmil. Ako doplnil, samonálety likvidujú mulčovaním, ale to predstavuje ďalšie náklady.

Podľa jeho slov by uvítali aj výraznejšiu podporu ekoproduktov zo strany štátu. „Pred niekoľkými rokmi existovali dotácie na ornú pôdu, na životné podmienky zvierat a podobne. Potom sa však dotačná politika zmenila a všetky tieto príspevky sa zrušili,“ konštatoval Balciar.

Ako dodal, ťažké srdce má aj na schvaľovanie projektov. „Prvé dva, zamerané na techniku a rekonštrukciu objektov, nám prešli. Ďalšie však už neprešli s tým, že nie sú financie. Neodsúhlasili nám ani projekt na diverzifikáciu budovy niekdajšieho mlyna, ktorý sa rozpadáva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pričom si myslím, že boli. Zámer bol, že ho prestaviame na penzión a budeme tam predávať naše produkty a zamestnáme niekoľko ďalších ľudí,“ načrtol konateľ. Nepodporenie projektu ho mrzí o to viac, že sa týkal regiónu s vysokou nezamestnanosťou a mal by priamu nadväznosť na ekopodnikanie, ktorému sa spoločnosť venuje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR