Spisovateľ Taragel radí, ako sa obliecť na vraždu

Na vianočnom trhu sa mala objaviť jeho „príručka“ pre všetkých, ktorí majú chuť niekoho zabiť. Knihu Vražda ako spoločenský jav chystal päť či šesť rokov, ale pre kapacitné problémy v tlačiarni sa vo výkladoch kníhkupectiev objaví až v januári. „Asi každý minimálne päťkrát v živote zažije situáciu, pri ktorej si povie: Tohto človeka by som najradšej zabil! Alebo - hlavu by som mu odtrhol! Napríklad, keď ho oklame čašník, alebo sa stretne s neochotnou, protivnou predavačkou,“ opisuje spisovateľ inšpiráciu životom, ktorú však na papieri doviedol do dôsledkov a v štýle výchovných spoločenských príručiek radí napáleným občanom, ako sa elegantne zbaviť toho, kto ich dožral.

V knihe objasňuje aj termín spoločenská vražda. „Je to vražda na úrovni, ktorá sa môže odohrať len v istom vhodnom prostredí. Nepovažujem za ňu vraždu v kuchyni typickú pre slovenské domácnosti. Spoločenská vražda sa môže odohrať len v špičkových spoločenských prostrediach, ako je divadlo, koncert, vernisáž, dobrá reštaurácia alebo oceánska loď. Preto aj oblečenie vraha by malo byť spoločenské,“ smeje sa. Dobre mienené rady autora ilustroval výtvarník Jozef Gertli Danglár, s ktorým spolupracoval aj na Rozprávkach pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov. Mimochodom, táto pomaly kultová kniha sa už dočkala prekladu do troch jazykov a v ďalších publikovali jej úryvky.
„Danglár kreslí pekne  nielen ženy, ale aj zbrane a mŕtvoly,“ znalecky hodnotí autor, ktorý svoje dielo nikdy nemá vopred do detailov premyslené. „Vzniká až v priebehu práce. Snažím sa vytvoriť si veľmi silný začiatok a posadiť ho, takpovediac, na zadok, aby som vedel, o čom kniha bude a koľko postáv dej rozohrá. A potom to už vyplynie samo zo seba. Zopár razy sa mi stalo, že v strede písania som sa vrátil na začiatok, pretože som našiel pointu a prepísal som text tak, aby jej zodpovedal. Inokedy ma najprv napadne koniec a potom rozmýšľam, ako sa k nemu dopracovať. Prvá veta, prvý odsek a prvá strana sú vždy najťažšie. Potom sa to už píše samo a ja len čakám, kedy sa príbeh skončí.“
Taragel však myslí aj na iný než čierny humor. Napríklad v jeho mysli vzniká koncepcia ďalšej antológie Sexu po slovensky. „Už pri tvorbe druhej som objavil autorov, ktorí by sa do nej hodili a niektorí ma aj sami vyhľadali. Tretia časť však už bude zavŕšením mapovania tejto oblasti.“  
Galina Lišháková