Spisovateľ Peter Jaroš: Som pomerne starý človek, taký baťko...

Hybe/Bratislava 21. január (TASR) – Spisovateľa a scenáristu Petra Jaroša preslávil predovšetkým román Tisícročná včela a film Pacho, hybský zbojník. Patrí do strednej generácie slovenských prozaikov, je autorom vyše dvoch desiatok noviel a románov. Pri písaní myslí vždy na svoju rodnú obec Hybe. "Hybania sú ľudia úctyhodní, pracovití, hodní obdivu aj literárneho spracovania". Za svoju "roduvernosť" získal v roku 2012 čestné občianstvo obce Hybe. Už pri oslave sedemdesiatky sám seba považoval za pomerne starého človeka, takého baťka. "Už si ani nepamätám názvy svojich kníh, musím sa vždy pozrieť, keď sa ma niekto pýta, začínam sa s tým zmierovať. Ešte chvíľu požijem, ale choroby sa blížia...". Vo štvrtok 22. januára sa spisovateľ Peter Jaroš dožíva 75 rokov.


Popri písaní, si už tridsaťpäť rokov nachádza čas aj na jógu. "Voľakedy som cvičil aj širšasánu, stoj na hlave. Aby som vedel vstať, keď padnem, lebo nielen keď sa človek opije, ale aj v zime môže spadnúť. Pred pár rokmi som ešte lyžoval, a takí starší páni sme chodili do telocvične hrávať futbal". Jaroš sa považuje za ľavicového liberála, je členom politickej strany Smer-SD. Jeho manželka (PhDr. Zuzana Jarošová, výtvarná teoretička a kritička, scenáristka a filmová dokumentaristka, generálna komisárka Bienále ilustrácii Bratislava) a deti sú totálni pravičiari so silným sociálnym cítením. Doma sa často škriepia, odbíjajú ho vetou "ty tomu nerozumieš".

Spisovateľ Peter Jaroš zvykne hovorievať, že nič iné okrem písania robiť nevie. Píše hlavne pre seba, najskôr s tým musí byť spokojný on. A píše už viac ako päťdesiat rokov. Jeho román Tisícročná včela (1979) označili kritici za výnimočné literárne dielo a stal sa jedným z najlepších slovenských románov 20. storočia. Jeho filmové spracovanie režisérom Jurajom Jakubiskom (1983) získalo úspech doma i v zahraničí: Cena Katolíckeho filmového strediska a Cena poroty kultúrneho strediska mesta Benátok Zlatý Fénix na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach 1983, Najlepší film roka v 12. ročníku ankety časopisu Film a divadlo 1983, Hlavná cena Konfederácie španielskych filmových klubov za najlepší film festivalu na 4. MFF v španielskej Seville 1984, Cena UNICEF na MMF v juhoslovanskom Belehrade 1984 a mnohé ďalšie. Bol to divácky najúspešnejší slovenský film desaťročia, v kinách ho videlo milión ľudí, vysokú sledovanosť mala aj štvordielna televízna verzia.

Peter Jaroš sa narodil 22. januára 1940 v podtatranskej obci Hybe, okres Liptovský Mikuláš. Jeho otec bol murár a matka sa starala o domácnosť. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, gymnázium navštevoval v Liptovskom Hrádku. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor slovenčina – ruština (1957-1962). Po škole bol krátko redaktorom vydavateľstva Mladé letá, týždenníka Kultúrny život (1964-1965), redaktorom v literárnej redakcii Československého rozhlasu (1965-1971). Od roku 1972 pracoval ako scenárista, neskôr ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe.

Od roku 1990 bol spisovateľom v slobodnom povolaní, od júna 1992 do septembra 1994 bol poslancom za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) v Národnej rade SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Whoiswho. V rokoch 1994-1995 bol umeleckým riaditeľom producentskej spoločnosti Royal film. Počas rokov 1995-1999 pracoval v Národnom literárnom centre. Je spolumajiteľom a artdirectorom súkromnej filmovej a televíznej spoločnosti Trigonproduction. Od roku 1999 pracoval v Národnom osvetovom centre na úseku odborného poradenstva pre začínajúcich autorov a ako porotca v literárnych súťažiach. V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe. Žije v Bratislave.

Debutoval novelou Popoludnie na terase (1963, získal za ňu cenu Ivana Krasku), o rok neskôr vydal Urob mi more (1964). Jeho prvým románom bolo Zdesenie (1965), nasledovali novely Váhy (1966), Putovanie k nehybnosti (1967). Za knihu poviedok Menuet (1967) získal Cenu vydavateľstva Smena. Nasledovala zbierka próz Návrat so sochou (1969), Krvaviny (1970, Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ), Až dobehneš psa (1971, próza pre deti a mládež), Pýr (1971), román Trojúsmevový miláčik (1973) a i. Za generačný román Tisícročná včela (1979) získal Štátnu cenu Klementa Gottwalda a Cenu Zväzu slovenských spisovateľov. Voľným pokračovaním bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Je autorom románov Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Milodar slučka (1991), Loď lásky alias Kronika dobrých nádejí (2000), Horúce (S)nehy alias Neviditeľná milenka (2002), Putovanie k nehybnosti (2003, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967), Samochod srdca (2008), Kvet na šachovnici (2010, Cena slovenského centra PEN), Vikomt sa vracia z flámu (2013) a i. Jaroš je autorom šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových a televíznych scenárov: Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974), Studené podnebie (1975), Pacho, hybský zbojník (1976), Sneh pod nohami (1978), Tisícročná včela (1983), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995). Jeho romány, novely a výbery z poviedok vyšli v poľštine, bulharčine, arabčine, ruštine, macedónčine, maďarčine i češtine.

Za svoju tvorbu získal Peter Jaroš mnohé ocenenia: v roku 2014 Cenu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) za celoživotné dielo, Cenu ministra kultúry SR za literatúru za rok 2009 (2010), v roku 2000 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v Spojených štátoch amerických získal v roku 1998 Cenu Lea Danihelsa a mnohé ďalšie. Je čestným predsedom SSS, predsedom edičnej rady Vydavateľstva SSS, predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského. Od roku 1990 je členom Slovenského filmového zväzu, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského centra PEN a členom redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru a umenie.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR