Spisovateľ František Hečko bol zdatný vinohradník

Suchá nad Parnou/Bratislava 10. júna (TASR) - Spisovateľ a básnik František Hečko sa svojou tvorbou zaradil medzi autorov socialistického realizmu. Bol majstrom pera a znalcom ľudských duší, dokázal jedinečne opísať človeka spätého s pôdou, jeho minulosť a prítomnosť. S Hečkom sa nerozlučne spája román Červené víno (1948), jeho prvé a najvýznamnejšie prozaické dielo. V stredu 10. júna uplynie 110 rokov od jeho narodenia.


Pochádzal z mnohodetnej vinohradníckej rodiny. Na umeleckú dráhu sa okrem neho vydali i jeho bratia. Blahoslav Hečko (1915-2002) bol prekladateľ z francúzštiny a taliančiny a teoretik prekladu, Víťazoslav Hečko (1919-1972) prekladateľ (z románskych jazykov) a básnik. Spisovateľkou bola aj Hečkova manželka Mária Terézia Jančová-Hečková (1908-2003, Rozprávky starej matere, Divé husi, Žofkine rozprávky a i.).

František Hečko sa narodil 10. júna 1905 v Suchej nad Parnou pri Trnave. Študoval na Vinársko-ovocinárskej strednej škole v Bratislave, Hospodárskej škole v Košiciach a vyššej družstevnej škole v českej Prahe. V rámci svojho vzdelania vystriedal viacero zamestnaní. Bol hospodárskym adjunktom (pomocným úradníkom), prednostom revízneho oddelenia Úverových družstiev v Bratislave. Pracoval ako redaktor Hospodárskeho obzoru, Roľníckych novín a i. Po druhej svetovej vojne bol ľudovýchovným referentom a redaktorom časopisov a edícií, ktoré vychádzali v Matici slovenskej (MS, Matičné čítanie, Praktická knižnica MS a i.). Istý čas bol šéfredaktorom Matičného čítania. Pôsobil vo Zväze slovenských spisovateľov a v rokoch 1954-1956 bol jeho predsedom. Často sa sťahoval, žil vo Vozokanoch, Radošine, Svätom Jure, Martine a i. Písal články národohospodárskeho, ľudovýchovného, družstevníckeho a kultúrneho charakteru. Uverejňoval ich aj pod pseudonymami Rastislav Zvončiansky, Elena Rubačová, Marek Habdža, Štefan Čulek a i. Intenzívne sa venoval rozvoju družstevníctva na Slovensku.

Hečkove prvé literárne diela vychádzali v časopisoch Mladé prúdy, Svojeť, Slovenské pohľady, Tvorba či Elán. V jeho poézii sa objavili osobné a sociálne problémy obyvateľov slovenskej dediny. Citlivo vnímal problém vysťahovalectva a problémy vojnovej doby: Vysťahovalci (1931), Na pravé poludnie (1942), Slovanské verše (1946). Ďalšie diela sú poznačené tzv. socialistickým realizmom: román s tematikou kolektivizácie Drevená dedina (1951) a Svätá tma (1958, prvý diel nedokončenej trilógie o tzv. vojnovom Slovenskom štáte). Svoje najvýznamnejšie dielo - generačný román Červené víno začal písať v prvej polovici štyridsiatych rokov 20. storočia. Pôvodne mal byť krátkou rozprávkou o jeho matke Rozálii, ktorú chcel vo vysielaní Slovenského rozhlasu uverejniť básnik Ján Kostra. Jeden zážitok však prerástol do druhého a ten do ďalšieho... Po päťročnej namáhavej práci bolo kapitol už šesťdesiat a vznikol rozsiahly román v troch zväzkoch, ktorý patrí medzi vrcholné diela modernej slovenskej prózy. Ján Kostra mu navrhol román pomenovať Červené víno. V roku 1948 vyšiel s obálkou a vstupnými ilustráciami Martina Benku. Získal si domácich i zahraničných čitateľov, preložili ho do češtiny, ruštiny, slovinčiny, bulharčiny, nemčiny, maďarčiny a litovčiny. V roku 1973 ho sfilmovala aj Slovenská televízia.

František Hečko zomrel 1. marca 1960 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR