Spevácky zbor z Očovej na svetových potulkách, poslucháčom predstavili tvorbu hudobného skladateľa Mariána Gregora

Tagy: Kultúra

3.10.2024 (SITA.sk) - Po tom, čo organistka Zuzana Ferjenčíková oslovila skladateľa Mariána Gregora, či by nechcel, aby jeho tvorba zaznela vo francúzskom Poligny, nenechala odozva na seba dlho čakať. Skladateľ a zároveň kňaz zo Sielnice je autorom turíčnej omše Messe de la Pentecôte. Omša obsahuje spev na úvod, obetovanie, prijímanie a organovú hudbu na záver.


Názvy, vo francúzskom jazyku, súvisia so štýlom hudby a typom sielnického nástroja. Cyklus bol premiérovaný v júni 2022. Marián spolupracuje s organistkou a členkou Ženského speváckeho zboru Belius z Očovej, Denisou Gibalovou-Kabáčovou. Táto priateľská genéza predurčila letné zborové turné Beliusu, ktorý na prelome augusta a septembera vycestoval na západnú stranu Európy.

Švajčiarsky Kriens bol prvou zastávkou. Leží neďaleko od hlavného mesta kantónu – Luzernu. Práve tam, prebiehajúci festival klasickej hudby, prilákal množstvo turistov a nadšencov tohto hudobného štýlu.

Rýchle presuny, spojené s hlučným životom, švajčiarska presnosť, nielen prepravy, veľkolepé historické budovy, kostoly s vežičkami, kryté mosty, zdobené fontány, pestrofarebné domy i atmosféru sobotného trhu, sme mohli obdivovať počas trojhodinovej prehliadky. Našej českej sprievodkyni, penzistke Jitke, sme miestami nestačili. Najsilnejším momentom bola zastávka v Jezuitskom kostole, kde sme sa úplne spontánne zhromaždili pred oltárom a chceli pokoriť mystickú akustiku.

Chrám sa, počas nášho spevu, zapĺňal. V najlepšom však treba prestať a my sme sa rýchlym tempom presunuli ku krytému Mlynskému mostu. Škoda len, že pre krátkosť času sme nestihli navštíviť kostol svätého Leodegara. Prvotný zámer koncertu bol práve tam. Luzernu sme preto zamávali a rozlúčili sa – Uf Wiederluege mitenand!

Pohostinnosť miestneho kostolníka

Kriens bol pokojnejší a vítal nás s pokorou. Leží na úpätí legendárnej hory Pilatus – údajne posledným odpočinkom Pontia Piláta.

Naskytali sa nám nebeské výhľady. Nad námestím sa týči, takmer celý v bielom, farský kostol svätého Galla a vďaka svojej vyvýšenej polohe formuje krajinu v údolí. Pokojný kostolík, bez turistov, prameň sily, ako sme sa dozvedeli z jeho loga.

Všadeprítomné plagáty oznamovali blížiaci sa slovenský koncert. Kostol zíval prázdnotou, až kým sa nerozozvučali píšťaly práve zrenovovaného organu zo začiatku 19. storočia. Dokonale umocnili dramatickú zhudobnenú turíčnu udalosť.

Účasť krajanov i pohostinnosť miestneho kostolníka a organizátora podujatia, Konstantina Keisera, bola mimoriadna. Švajčiarsku nadradenosť sme nepocítili. Ľudkosť, prijatie, priateľstvo – atribúty tohto vzácneho miesta – chrámu pre ľudí.

Západ slnka osvecoval oceľový Danov kríž

Do francúzskeho Poligny sme dorazili v podvečerných hodinách. Západ slnka práve osvecoval oceľový Danov kríž na neďalekej hore. Ani po zotmení neostal nepovšimnutý a nasvietený držal ochrannú ruku nad celou obcou.

Úzke kamenné uličky, ktorými sme sa predierali, už spali. Zuzka bola, z návštevy krajanov, dojatá a spolu s organizátorom koncertu, Petrom Hammerom, nás privítala objatím. Po úvodných inštrukciách sme zamierili ku kostolu svätého Hippolyta. Odpočíval. Ešteže kostolník býval oproti.

Z našej neskorej návštevy nebol práve nadšený. Keď sa kostolné svetlá, nastavené len na pár minút zrazu vypli, akoby sme ešte väčšmi pocítili prítomnosť Boha. Duchovné miesto, so vzácnym organom z dielne Aristide Cavaillé-Coll.

Pokoncertné Merci beaucoup

Večera nesklamala – pravá, francúzska! Mnohé speváčky možno doteraz netušia, že tie šmykľavé huby v polievke boli vlastne slimáky. Každej sa však ušiel prípitok domáceho červeného vína, a tak príchod nebol najhorší. Deň koncertu sa javil voľnejší než zvyčajne.

Aj keď sa na prvý pohľad zdalo, že v neveľkej obci nie je čo obdivovať, každá budova, ktorú sme míňali, rozprávala svoj príbeh. Ľudia žijú skromne. Staré drevené ošúchané okenice, na domoch, poväčšine nekontrujú farebným črepníkovým kvetom, ale skôr zvedavým domácim miláčikom, ktorých zaujíma atypický ruch ulice.

Po generálke sa kostol začal napĺňať srdečnými poslucháčmi, ktorí majú radi umenie a na obdobné koncerty sú zvyknutí. O moment prekvapenia sa nepostarala len Zuzka so svojou virtuozitou a improvizačným sprievodom slovenskej ľudovej piesne „Na kamenečku“, ale aj samotný skladateľ, Marián Gregor, keď sa ticho a skromne usadil do zadnej lavice a započúval do vlastnej tvorby. Vzácna symbióza! Omša, vo francúzskom štýle, tak zaznela vo svojej druhej duchovnej domovine.

Každé pokoncertné Merci beaucoup bolo akési vznešenejšie. „To nie je spev, to je modlitba!“ nadobudlo reálny rozmer a je našou nádejou nikdy neprestať. Zájazd bol realizovaný s podporou FPU.






Zdroj: SITA.sk - Spevácky zbor z Očovej na svetových potulkách, poslucháčom predstavili tvorbu hudobného skladateľa Mariána Gregora © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Kultúra