Španielsky dvorný maliar Velázquez sa narodil pred 415 rokmi

Sevilla/Bratislava 6. júna (TASR) - Svetoznámy španielsky barokový maliar a dvorný maliar španielskeho kráľa Filipa IV. Diego Rodríguez de Silva y Velázquez sa narodil 6. júna 1599 v španielskej Seville pred 415 rokmi.


Prvorodený syn portugalského otca a Sevillčanky od útleho detstva prejavoval veľký talent na kreslenie. Aj preto sa už ako desaťročný ocitol v maliarskej dielni vtedajšieho slávneho maliara Francisca de Herrera. Jeho nevľúdnosť však vydržal len rok a potom sa učil u maliara Francisca Pacheca, ktorý výrazne ovplyvnil nielen jeho umelecký, ale aj osobný život. Pod jeho vedením získal Velázquez v roku 1617 ako osemnásťročný oprávnenie vykonávať maliarske remeslo. Pacheco si mladého, talentovaného a elegantne vyzerajúceho muža obľúbil a nemal žiadne pripomienky k tomu, keď si začínajúci maliar v roku 1618 zobral za ženu jeho dcéru Juanu de Mirandu.

V roku 1621 zomrel španielsky kráľ Filip III., ktorého na tróne nahradil jeho 16-ročný syn Filip IV. To bol impulz pre Velázquezovho svokra Pacheca, aby cez grófa-vojvodu de Olivaresa, ktorý bol hlavným radcom mladého kráľa, dopomohol svojmu zaťovi ku kariére kráľovského dvorného maliara. Už v roku 1622 odcestoval Velázquez do Madridu na kráľovský dvor, kde si svojou skromnou povahou získal mnohých dvoranov. Keď dokončil svoj prvý jazdecký portrét Filipa IV., bol 31. októbra 1623 vo veku 24 rokov vymenovaný za dvorného kráľovského maliara so stálym platom a ďalšími výsadami. Na kráľovskom dvore však nielen maľoval, ale prechádzal aj rôznymi úradníckymi funkciami. Najprv sa stal kráľovským šatniarom, potom komorníkom, dozorcom kráľovských stavieb až nakoniec správcom Kráľovského paláca.

Inšpirácia z Talianska

V živote pokojného až flegmatického Velázqueza mali veľký význam dva talianske pobyty, kde sa bližšie zoznámil s antickým a renesančným umením. V Taliansku hlbšie spoznal tiež diela svojich súčasníkov - barokových maliarov.

Posledné týždne svojho života Diego Velázquez ako správca Kráľovského paláca organizačne zabezpečoval významnú udalosť. Na Bažanťom ostrove riadil prípravy a potom aj priebeh sobáša francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a Márie Terézie, dcéry  Filipa IV. Habsburského. Pri práci ochorel a 6. augusta 1660 vo veku 61 rokov zomrel.

Za tridsať rokov tvorivého obdobia zanechal po sebe Velázquez relatívne málo obrazov. S istotou sa mu pripisuje asi dvesto diel. Tieto obrazy však majú v dejinách umenia veľký význam. Velázquezove portréty kráľa, jeho rodiny, dvoranov, ale aj bizarných postavičiek bláznov, trpaslíkov či šašov žijúcich na kráľovskom dvore sú dokonalým zobrazení vtedajšieho sveta. Z jeho sevillského obdobia sú známe napríklad obrazy Sv. Ján na Patme, Klaňanie sa troch kráľov, Roznášač vody alebo Starena pražiaca vajcia. Z madridského obdobia sú okrem viacerých portrétov Filipa IV., jeho manželky a detí významné predovšetkým obrazy ako Dvorné dámy, Báj o Arachné či portrét pápeža Inocenta X. alebo obraz Kapitulácia Bredy.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR