|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 25.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Katarína
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Foto: TASR
Právnu normu, ktorá vstúpi do platnosti 1. októbra, podporili všetky parlamentné strany, opoziční politici však kritizovali poplatok 100 eur viažuci sa k príslušnej žiadosti, ako aj ďalšie byrokratické prekážky. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel García-Margallo sa o prijatej legislatíve vyjadril ako o "náprave historického dlhu".
Vo svete žije 3,5 milióna sefardských židov. Tí, ktorí chcú požiadať o španielske občianstvo, budú musieť dokázať, že patria k danej komunite a cítia spriaznenosť so Španielskym kráľovstvom. Certifikát im môžu udeliť židovské vzdelávacie centrá a kultúrne inštitúcie na základe testov zo španielskeho jazyka alebo z takzvaného ladina, sefardského jazyka vychádzajúceho zo španielčiny.
Španielsko v roku 1492 za vlády kráľovnej Izabely Kastílskej postavilo tamojšie židovské obyvateľstvo pred voľbu konvertovať na katolícku vieru alebo opustiť krajinu. Desaťtisíce z nich sa usadili v severnej Afrike, na Balkáne, v Taliansku, ako aj v Amsterdame, Antverpách a Hamburgu. Mnohí si po generácie zachovali úzke puto so španielskou kultúrou.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR