Sovietsky letecký konštruktér A. N. Tupolev sa narodil pred 125 rokmi

Pustomazovo/Bratislava 10. novembra (TASR) - Významný sovietsky letecký konštruktér Andrej Nikolajevič Tupolev, člen Akadémie vied ZSSR, čestný člen Kráľovskej leteckej spoločnosti Veľkej Británie a Amerického inštitútu letectva a kozmonautiky, sa narodil 10. novembra 1888 v obci Pustomazovo ešte v cárskom Rusku. Od toho momentu uplynie v nedeľu 125 rokov.


Po absolvovaní gymnázia študoval na Moskovskej ríšskej technickej univerzite železničné inžinierstvo. Učarovali mu však lietadlá. Od roku 1922 bol vedúcim konštrukčnej kancelárie pre námorné, bojové a dopravné lietadlá, torpédové člny a aerosane v Moskve.

Bol zástancom konštrukcie celokovového lietadla. V roku 1923 takéto lietadlo spolu so svojimi kolegami zostrojil. Nasledovali ďalšie. V roku 1934 to bolo najväčšie lietadlo na svete, ktoré sa na počesť známeho spisovateľa volalo Maxim Gorkij. Malo rozpätie krídel 63 metrov, výšku viac než desať metrov a dĺžku bezmála 35 metrov. Jeho úlohou okrem dopravy významných občanov ZSSR bola propagácia sovietskeho letectva. Obrovské lietadlo sa po roku počas letu dostalo do kolízie so sprevádzajúcou stíhačkou a zrútilo sa. Zahynulo všetkých 45 ľudí, ktorí boli na palube.

Ďalší stroj ANT-25 z dielne Tupoleva v roku 1937 preletel z Moskvy cez severný pól do San Jacinta v americkej Kalifornii. Tento let sa považuje za jeden z najpozoruhodnejších leteckých počinov pred druhou svetovou vojnou. Vzdialenosť 10.148 kilometrov bola prekonaná bez medzipristátia.

Napriek tomu, že sa politicky neangažoval, dostal sa Tupolev v roku 1937 do nemilosti boľševického systému a skončil vo väzení. Iba náhoda zariadila, že sa odtiaľ dostal a mohol pokračovať v práci. Politické čistky totiž poslali veľa vynikajúcich konštruktérov, inžinierov a technikov do pracovných táborov a vyhnanstva a nebolo dostatok schopných vyhovujúcich ľudí, ktorí by pokračovali vo výskume a vývoji nových lietadiel.

Tupolev sa z väzenia dostal a postupne si k sebe vyžiadal ďalších nešťastníkov. V tomto období pracoval pod dohľadom Ľudového komisariátu vnútra (NKVD - Narodnyj komissariat vnutrennich del, zodpovedný za stalinské represie). Ešte počas vojny sa na oblohu dostal jeho bombardér TU-2. Po druhej svetovej vojne musel Tupolev na príkaz tajnej služby odkopírovať americký bombardér B-29, ktorý potom Sovieti vyrábali pod značkou TU-4.

Po vojne Tupolev riešil leteckú dopravu v rámci ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík). Doprava z jedného konca obrovskej krajiny na druhý sa skrátila prvým prúdovým lietadlom TU-104. Pristátie tohto lietadla na londýnskom letisku vo Veľkej Británii vyvolalo nesmierny údiv, pretože pochádzalo z krajiny, u ktorej sa nepredpokladala taká technologická vyspelosť.

Lietadlo slúžilo verejnosti viac než tri desaťročia. V 60. rokoch 20. storočia bolo ďalším šokom pre Západ nadzvukové dopravné lietadlo TU-144, ktoré malo svoju premiéru na Silvestra 1968 a predbehlo o mesiac podobné lietadlo Concorde. Ukázalo sa však, že za konštrukciou TU-144 stála sovietska rozviedka, ktorá získala niektoré konštrukčné plány konkurencie.




Stiahnutia tohto rozmerného hlučného lietadla s veľkou spotrebou z obehu v roku 1977 sa Tupolev nedočkal. Zomrel 23. decembra 1972 v Moskve v spánku krátko po svojich 84. narodeninách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR