Sonda Venus Express už letí

  Dve hodiny po štarte oznámilo kontrolné stredisko Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v nemeckom Darmstadte, že sonda sa podľa plánu oddelila od nosnej rakety a všetky prístroje na jej palube fungujú normálne.
Podľa riaditeľa letu Manfreda Warhauta ruská nosná raketa vyniesla sondu na plánovanú dráhu s vysokou presnosťou, takže v nasledujúcich dňoch budú potrebné iba minimálne korektúry kurzu. Sonda sa má dostať k Venuši po absolvovaní 350 miliónov km v apríli 2006. Na eliptickej obežnej dráhe s parametrami 250 až 66 000 kilometrov bude predbežne počas dvoch Venušiných dní (486 pozemských) zbierať údaje o.i. o teplote, zložení a hustote atmosféry. Venus Express má hmotnosť 1,27 tony a na palube má celkovo sedem meracích zariadení vyvinutých v 14 európskych štátoch - napr. hmotový spektrometer, magnetometer či špeciálnu kameru snímajúcu planétu v štyroch vlnových dĺžkach a využívajúcu jedno z „infračervených okien“ v ináč nepriehľadnej atmosfére, ktoré zistila sonda Galileo v roku 1999 cestou k Jupiteru pri prelete okolo Venuše. ESA využila pri misii v rámci celkových nákladov 220 miliónov eur technológie a prístroje inštalované predtým do sondy Rosetta skúmajúcej kométu, ako aj pri prvej misii k Marsu v rámci projektu Mars Express. Tým sa podarilo znížiť náklady na vývoj o polovicu a čas od prvého rozhodnutia o postavení sondy do jej štartu sa skrátil na tri roky.
„Na pochopenie vývoja klímy na Zemi treba rozlúštiť všeobecné mechanizmy atmosféry planét. Venuša je v tomto smere mimoriadne zaujímavá, pretože v dávnej minulosti vykazovala veľkú podobnosť so Zemou. Musíme pochopiť, prečo sa v určitom bode začali vyvíjať tak rozdielne, keď sa jedna planéta stala kolískou života a druhá sa zmenila na skutočné peklo,“ povedal generálny riaditeľ ESA Jean-Jacques Dordain. Odborníci totiž prakticky vylučujú, že by na Venuši mohol existovať život. Zrejme tam nie je voda, okrem toho tam panujú vysoké teploty (až 480 stupňov Celzia) a atmosferický tlak je asi stokrát vyšší ako na Zemi. Atmosféra pozostáva prevažne z oxidu uhličitého a kyseliny sírovej.

 

Sonda Venus Express na špici ruskej nosnej rakety Sojuz Fregat pred štartom.
 Foto ESA

(apl, ESA, Standard)