|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. septembra 2013
Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi
Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi zostupom do atmosféry Jupitera.
Zdieľať
Bratislava 20. septembra (TASR) - Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi zostupom do atmosféry Jupitera.
Po takmer 14 rokoch od štartu zanikla 21. septembra 2003. Sonda niesla meno astronóma Galilea Galileiho, ktorý objavil štyri hlavné mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto.
Sonda Galileo vstúpila do búrlivej atmosféry najväčšej planéty našej slnečnej sústavy o 20.57 h SELČ rýchlosťou 173.770 kilometrov za hodinu. Posledný signál sondy doletel na Zem o 52 minút neskôr.
Kontrolovaným zničením sondy chcel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zabrániť jej pádu na Jupiterov mesiac Europa, pokrytý ľadovým pancierom, pod ktorým sa predpokladá tekutý oceán. Astronómovia sa obávali, že sonda by mohla nedotknuté prostredie, v ktorom sa nevylučuje prítomnosť jednoduchých foriem života, kontaminovať choroboplodnými zárodkami.
Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov. Celá misia stála 1,5 miliardy dolárov.
Bola vybavená nemeckým pohonom a 17 špeciálnymi prístrojmi, priniesla mnoho senzačných poznatkov o Jupiteri a jeho mesiacoch. Najviac pozornosti vzbudili údaje a snímky mesiaca Europa, ktoré podporili teóriu, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza kvapalný oceán a oživili špekulácie o existencii primitívnych foriem života.
Odborníci sa kochali aj nádhernými zábermi Jupitera z tesnej blízkosti, snímkami jeho známych oblakov, či tzv. červenej škvrny v atmosfére, trikrát väčšej ako Zem, ktorá je v skutočnosti silnou búrkou, zúriacou už najmenej 300 rokov.
Začiatok letu sondy Galileo bol spojený s veľkými ťažkosťami. V apríli 1991 sa nedala úplne vysunúť hlavná anténa. Vedci NASA však našli po niekoľkých mesiacoch spôsob prenosu dát cez pomocnú anténu, pôvodne určenú len na komunikáciu v počiatočnej fáze letu a sonda Galileo mohla už na ceste k Jupiteru poslať pôsobivé zábery asteroidov Gaspra a Ida.
V júli 1994 sa sonda stala jediným svedkom pádu kométy Shoemaker-Levy 9 na odvrátenú stranu Jupitera. Na orbitu Jupitera sa sonda dostala 7. decembra 1995. V júli 1995 bola zo sondy Galileo vypustená minisonda, ktorá 90 minút vysielala údaje o Jupiterovej atmosfére, aby v nej potom zhorela.
Misia sondy Galileo patrí medzi najúspešnejšie projekty NASA. Sonda obletela Jupiter 35-krát namiesto plánovaných 24-krát a na Zem poslala obrovské množstvo vedeckých údajov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Sonda Galileo Foto: share.dschola.it
Po takmer 14 rokoch od štartu zanikla 21. septembra 2003. Sonda niesla meno astronóma Galilea Galileiho, ktorý objavil štyri hlavné mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto.
Sonda Galileo vstúpila do búrlivej atmosféry najväčšej planéty našej slnečnej sústavy o 20.57 h SELČ rýchlosťou 173.770 kilometrov za hodinu. Posledný signál sondy doletel na Zem o 52 minút neskôr.
Kontrolovaným zničením sondy chcel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zabrániť jej pádu na Jupiterov mesiac Europa, pokrytý ľadovým pancierom, pod ktorým sa predpokladá tekutý oceán. Astronómovia sa obávali, že sonda by mohla nedotknuté prostredie, v ktorom sa nevylučuje prítomnosť jednoduchých foriem života, kontaminovať choroboplodnými zárodkami.
Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov. Celá misia stála 1,5 miliardy dolárov.
Bola vybavená nemeckým pohonom a 17 špeciálnymi prístrojmi, priniesla mnoho senzačných poznatkov o Jupiteri a jeho mesiacoch. Najviac pozornosti vzbudili údaje a snímky mesiaca Europa, ktoré podporili teóriu, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza kvapalný oceán a oživili špekulácie o existencii primitívnych foriem života.
Odborníci sa kochali aj nádhernými zábermi Jupitera z tesnej blízkosti, snímkami jeho známych oblakov, či tzv. červenej škvrny v atmosfére, trikrát väčšej ako Zem, ktorá je v skutočnosti silnou búrkou, zúriacou už najmenej 300 rokov.
Začiatok letu sondy Galileo bol spojený s veľkými ťažkosťami. V apríli 1991 sa nedala úplne vysunúť hlavná anténa. Vedci NASA však našli po niekoľkých mesiacoch spôsob prenosu dát cez pomocnú anténu, pôvodne určenú len na komunikáciu v počiatočnej fáze letu a sonda Galileo mohla už na ceste k Jupiteru poslať pôsobivé zábery asteroidov Gaspra a Ida.
V júli 1994 sa sonda stala jediným svedkom pádu kométy Shoemaker-Levy 9 na odvrátenú stranu Jupitera. Na orbitu Jupitera sa sonda dostala 7. decembra 1995. V júli 1995 bola zo sondy Galileo vypustená minisonda, ktorá 90 minút vysielala údaje o Jupiterovej atmosfére, aby v nej potom zhorela.
Misia sondy Galileo patrí medzi najúspešnejšie projekty NASA. Sonda obletela Jupiter 35-krát namiesto plánovaných 24-krát a na Zem poslala obrovské množstvo vedeckých údajov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR