 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 6.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Radoslav, Radoslava
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
Regióny
Mobilná verzia20. septembra 2013
Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi
Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi zostupom do atmosféry Jupitera.
Zdieľať
Bratislava 20. septembra (TASR) - Sonda Galileo ukončila svoju misiu pred desiatimi rokmi zostupom do atmosféry Jupitera.
Sonda Galileo Foto: share.dschola.it
Po takmer 14 rokoch od štartu zanikla 21. septembra 2003. Sonda niesla meno astronóma Galilea Galileiho, ktorý objavil štyri hlavné mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto.
Sonda Galileo vstúpila do búrlivej atmosféry najväčšej planéty našej slnečnej sústavy o 20.57 h SELČ rýchlosťou 173.770 kilometrov za hodinu. Posledný signál sondy doletel na Zem o 52 minút neskôr.
Kontrolovaným zničením sondy chcel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zabrániť jej pádu na Jupiterov mesiac Europa, pokrytý ľadovým pancierom, pod ktorým sa predpokladá tekutý oceán. Astronómovia sa obávali, že sonda by mohla nedotknuté prostredie, v ktorom sa nevylučuje prítomnosť jednoduchých foriem života, kontaminovať choroboplodnými zárodkami.
Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov. Celá misia stála 1,5 miliardy dolárov.
Bola vybavená nemeckým pohonom a 17 špeciálnymi prístrojmi, priniesla mnoho senzačných poznatkov o Jupiteri a jeho mesiacoch. Najviac pozornosti vzbudili údaje a snímky mesiaca Europa, ktoré podporili teóriu, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza kvapalný oceán a oživili špekulácie o existencii primitívnych foriem života.
Odborníci sa kochali aj nádhernými zábermi Jupitera z tesnej blízkosti, snímkami jeho známych oblakov, či tzv. červenej škvrny v atmosfére, trikrát väčšej ako Zem, ktorá je v skutočnosti silnou búrkou, zúriacou už najmenej 300 rokov.
Začiatok letu sondy Galileo bol spojený s veľkými ťažkosťami. V apríli 1991 sa nedala úplne vysunúť hlavná anténa. Vedci NASA však našli po niekoľkých mesiacoch spôsob prenosu dát cez pomocnú anténu, pôvodne určenú len na komunikáciu v počiatočnej fáze letu a sonda Galileo mohla už na ceste k Jupiteru poslať pôsobivé zábery asteroidov Gaspra a Ida.
V júli 1994 sa sonda stala jediným svedkom pádu kométy Shoemaker-Levy 9 na odvrátenú stranu Jupitera. Na orbitu Jupitera sa sonda dostala 7. decembra 1995. V júli 1995 bola zo sondy Galileo vypustená minisonda, ktorá 90 minút vysielala údaje o Jupiterovej atmosfére, aby v nej potom zhorela.
Misia sondy Galileo patrí medzi najúspešnejšie projekty NASA. Sonda obletela Jupiter 35-krát namiesto plánovaných 24-krát a na Zem poslala obrovské množstvo vedeckých údajov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Sonda Galileo Foto: share.dschola.it
Po takmer 14 rokoch od štartu zanikla 21. septembra 2003. Sonda niesla meno astronóma Galilea Galileiho, ktorý objavil štyri hlavné mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto.
Sonda Galileo vstúpila do búrlivej atmosféry najväčšej planéty našej slnečnej sústavy o 20.57 h SELČ rýchlosťou 173.770 kilometrov za hodinu. Posledný signál sondy doletel na Zem o 52 minút neskôr.
Kontrolovaným zničením sondy chcel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zabrániť jej pádu na Jupiterov mesiac Europa, pokrytý ľadovým pancierom, pod ktorým sa predpokladá tekutý oceán. Astronómovia sa obávali, že sonda by mohla nedotknuté prostredie, v ktorom sa nevylučuje prítomnosť jednoduchých foriem života, kontaminovať choroboplodnými zárodkami.
Z paluby raketoplánu Atlantis odštartovala sonda Galileo 18. októbra 1989 a okolo Jupitera obiehala od decembra 1995. Na svojej ceste preletela 4,6 miliardy kilometrov. Celá misia stála 1,5 miliardy dolárov.
Bola vybavená nemeckým pohonom a 17 špeciálnymi prístrojmi, priniesla mnoho senzačných poznatkov o Jupiteri a jeho mesiacoch. Najviac pozornosti vzbudili údaje a snímky mesiaca Europa, ktoré podporili teóriu, že pod jeho ľadovým pancierom sa nachádza kvapalný oceán a oživili špekulácie o existencii primitívnych foriem života.
Odborníci sa kochali aj nádhernými zábermi Jupitera z tesnej blízkosti, snímkami jeho známych oblakov, či tzv. červenej škvrny v atmosfére, trikrát väčšej ako Zem, ktorá je v skutočnosti silnou búrkou, zúriacou už najmenej 300 rokov.
Začiatok letu sondy Galileo bol spojený s veľkými ťažkosťami. V apríli 1991 sa nedala úplne vysunúť hlavná anténa. Vedci NASA však našli po niekoľkých mesiacoch spôsob prenosu dát cez pomocnú anténu, pôvodne určenú len na komunikáciu v počiatočnej fáze letu a sonda Galileo mohla už na ceste k Jupiteru poslať pôsobivé zábery asteroidov Gaspra a Ida.
V júli 1994 sa sonda stala jediným svedkom pádu kométy Shoemaker-Levy 9 na odvrátenú stranu Jupitera. Na orbitu Jupitera sa sonda dostala 7. decembra 1995. V júli 1995 bola zo sondy Galileo vypustená minisonda, ktorá 90 minút vysielala údaje o Jupiterovej atmosfére, aby v nej potom zhorela.
Misia sondy Galileo patrí medzi najúspešnejšie projekty NASA. Sonda obletela Jupiter 35-krát namiesto plánovaných 24-krát a na Zem poslala obrovské množstvo vedeckých údajov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
