Sokoliari sa na zoznam kultúrneho dedičstva dostali po 12 rokoch snahy

Bojnice 10. februára  - Slovenskí sokoliari považujú zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska za určitú formu prestíže. Sľubujú si od toho i väčšiu ochranu svojho umenia a práce. Na zoznam sa v januári dostali po 12 rokoch snaženia sa.


"Snahy sokoliarstva o zápis do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva sa začali niekedy v roku 2006 alebo 2007. Iniciovala to medzinárodná sokoliarska asociácia, ktorej sme členom. Lídrami boli naši arabskí kolegovia. Vtedy vyvstala snaha ochrániť sokoliarstvo, lebo nie vo všetkých štátoch je legislatívne chránené a bola obava, že by mohlo nejakým spôsobom dôjsť k ujme," načrtol prezident Slovenského klubu sokoliarov (SKS) pri Slovenskej poľovníckej komore (SPK) Alojz Kaššák.

Arabskí sokoliari tak podľa neho v podstate iniciovali zapísať toto 4000 rokov staré umenie lovu dravými vtákmi na svetový zoznam, pričom podmienkou bolo, aby štáty, ktoré sa o tento zápis uchádzajú, mali sokoliarstvo zapísané na národnom zozname. "V tom čase sme boli jednou z 12 krajín, ktoré boli vytypované do skupiny na zápis na svetový zoznam a začali sme so snahami o zápis na národný zoznam, ktorý v tom čase ešte u nás vôbec neexistoval. My sme boli v podstate prvá skupina, ktorá chcela zapísať prvok na národný zoznam. Tak, ako to už na Slovensku býva, doma nikdy nie si prorokom. Štáty sveta si nás vytypovali ako jednu z krajín, kde sokoliarstvo spĺňa všetky predpoklady na zápis, u nás na Slovensku nás však naša národná komisia päťkrát odmietla na zoznam dať a trvalo to 12 rokov, kým sme sa dostali medzi prvky nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska," spomenul.

Zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je krokom k tomu, aby slovenskí sokoliari požiadali o zápis na svetový zoznam. SKS už v tejto súvislosti začal vyvíjať i aktivitu. "Sokoliarstvo bude zápisom na slovenský zoznam rovnako štátom ochraňované a podporované ako drotárstvo, či fujara, ktoré sa viažu k našej národnej identite," podotkol Kaššák.

Sokoliarstvo má podľa neho budúcnosť na Slovensku, keďže i v rámci sveta je SR považovaná za líderskú krajinu vo vzdelávaní mladých sokoliarov, keďže sa vyučuje na lesníckych školách, troch univerzitách, základnej s materskou školou. "Jednou z podmienok, na základe ktorých sa prvok zaraďuje na svetový alebo národný zoznam je, že sa táto idea musí odovzdávať z generácie na generáciu," dodal.

Zápis na zoznam kultúrneho dedičstva vítajú i sokoliari Aquila z Bojníc, ktorí majú ako jediní svoju stálu scénu na Slovensku. "Snažíme sa robiť rôzne sokoliarske vystúpenia, rehabilitujeme dravce a pomáhame im k návratu do prírody. Okrem toho sa sokoliarstvo využíva na letiskách, kde sokoliari, keď vypustia cvičeného dravca, tento plaší rôzne kŕdle vtákov. Tým lietadlo, ktoré štartuje a má prúdové motory, nevtiahne tieto vtáky k sebe do motorov a ochraňujú sa tým ľudské životy," priblížil Jozef Tomík zo sokoliarov Aquila z Bojníc. Zápis na zoznam môže podľa neho rovnako priniesť ochranu sokoliarstva ako takého, ako kultúrneho nehmotného dedičstva na Slovensku a v okolitých krajinách, kde existujú rôzne lobistické skupiny, ktoré sa snažia utláčať podobné činnosti.

V SKS pri SPK má v súčasnosti 290 riadnych členov a 103 kandidátov na sokoliarov.