Software inžinier z Google USA na Slovensku!

Ako si spomínate na emigráciu? Aké to pre Vás bolo začať novú školu v úplne inej krajine?

Emigrácia nie je v skutočnosti taká vzrušujúca, ako si ľudia myslia. Moji rodičia išli navštíviť sestru môjho otca, ktorá žila v štátoch už niekoľko rokov. Zapáčilo sa im tam tak veľmi, že si na budúci rok jednoducho zakúpili cez ČSA na letisko JFK letenky, a to bolo celé. Keď to komukoľvek rozprávam, tak nikto nechce veriť, že komunistický režim nechal nastúpiť do lietadla celú rodinu naraz. Po príchode do USA sme zažiadali o emigračný štatút. Na začiatku sme si mysleli, že po Nežnej revolúcii, ktorá zrušila náš emigračný štatút, sa vrátime späť, ale nakoniec sme sa rozhodli aj tak zostať. Toto rozhodnutie zapríčinilo malý problém, keďže sme tým pádom boli v USA nelegálne. Zapojili sme sa preto do lotérie zelených kariet, ktorú sa nám podarilo vyhrať, a tak sme začali.

Škola bola zaujímavá. Najprv som nič nerozumel, ale boli tolerantní. Šli na mňa zľahka a veľa mi v škole odpustili. Ale je taktiež úžasné, ako rýchlo sa dieťa učí nový jazyk. V septembri, prvý deň v škole som bol úplne stratený. V decembri som bol už schopný ako tak sledovať hodinu, ale stále som mal ťažkosti sa vyjadriť. Na konci školského roku v máji, som už aj to zvládal. Ešte aj dnes mám slabý prízvuk vzhľadom na to, že vo veku 13 rokov som bol už príliš starý naučiť sa cudzí jazyk bezchybne.

Prečo ste sa rozhodli študovať počítačové inžinierstvo?

Moji rodičia boli lekári, avšak môjho otca vždy zaujímala elektronika. Takže keď prišli počítače, môj otec si musel hneď jeden zaobstarať. Náš prvý počítač bol Sinclair ZX Spectrum+. Myslím, že sme ho kúpili v 84-tom. Veľmi ma to zaujímalo a tak som sa s otcovou pomocou naučil BASIC, Pascal a Assembler. Zúčastnil som sa niekoľkých súťaží ako mladý programátor. Raz som bol dokonca diskvalifikovaný, pretože porotcovia nechceli veriť, že to, čo som vytvoril, bolo naozaj moje. A to bol najväčší kompliment, aký mi mohli dať (smiech). V nasledujúcich rokoch, tak ako sa počítače zlepšovali, som sa naučil aj ďalšie jazyky. Takže bolo pre mňa dosť jasné, akú školu si vyberiem. Svoj titul som získal na počítačovom inžinierstve vysokej školy Rochester Institute of Technology v 99-tom. Škola mi potom chýbala tak veľmi, že som sa tam vrátil a urobil si MBA na Santa Clara University v roku 2005.

Povedzte nám viac o svojom živote, keď ste ešte študovali na univerzite...spomínate si na nejaké výnimočné udalosti, úspechy, prehry atď.?

Nikdy mi veľmi nešlo robenie si poznámok. Ale keď som začal vysokú školu, povedal som si, že si budem robiť poznámky ako ostatní študenti. Ale zvyk je železná košeľa. Zaznamenávanie mi vydržalo asi jeden mesiac. Najprv som si prestal robiť poznámky, potom som prestal nosiť zošit. Potom som si uvedomil, že už ani nečítam učebnice, tak som ich prestal kupovať. Na konci mojich štúdií som už na hodiny chodil bez učebníc, zošitov a písacích pomôcok. Často som bol prekvapený, keď  profesor rozdal test a ja som si musel rýchlo požičať ceruzku od mojich kamarátov (smiech).  Ale vždy som si svoje povinnosti splnil. A ukázalo sa, že robenie poznámok a kupovanie kníh nie je nutné, keďže som skončil s vyznamenaním.

Môj posledný rok som sa rozhodol trochu okoreniť, a tak som presvedčil vedenie, aby ma nechali namiesto jedného voliteľného predmetu navrhnúť procesor. Vedenie súhlasilo, a tak som s troma ďalšími kamarátmi navrhol jednoduchý „microcontroller“ v VHDL.  Keď prišli neskôr na rad pracovné interview vo firmách, stačilo vybrať detaily návrhu a pracovné interview sa zrazu príjemne uberalo iným smerom.

Ďalšia vec, ktorú si pamätám je, že sme sa v poslednom ročníku s mojim kamarátom Andrem rozhodli postaviť samovyrovnávacie prevrátené kyvadlo (self balancing inverted pendulum). Náš supervízor vtedy zahlásil: „Múdrejší ľudia sa o to pokúšali v minulosti a zlyhali. Myslím, že by ste si mali vybrať niečo iné.“ A to boli slová, ktoré nemali byť vyslovené. Však ja vám ukážem! Všetko som robil s extra dávkou nadšenia, aby som dokázal, že sa supervízor mýlil. O pár týždňov neskôr to fungovalo dokonale. Myslím, že sme naštartovali módu, pretože ďalší rok tri rôzne skupiny začali ten istý projekt. Ale pokiaľ viem, tak my s Andrem sme boli jediní, čo to kedy spojazdnili.

Keď sme sa presťahovali do USA, pamätám si, že som čítal o Silicon Valley ako o rodisku počítačového priemyslu. Spomínam si, ako som si hovoril, že by bolo zaujímavé to miesto jedného dňa navštíviť, aj keď len na krátko. Vtedy som si myslel, že je to nedosiahnuteľný cieľ. Príde mi to všetko teraz úsmevné, keďže tu teraz nie len bývam, ale som súčasťou Silicon Valley a všetkého čo k tomu patrí.

Vaše prvé zamestnanie: aké hlavné vedomosti ste tam získali? Zmenili by ste niečo, keby ste to všetko mohli spraviť odznova?

Moje prvé zamestnanie bola pozícia konzultanta v poradenskej firme. Premiestňovali ma po celých Spojených štátoch a tak mi umožnili veľa vidieť. Bol to vzrušujúci spôsob ako spoznať krajinu zadarmo. Avšak  najlepšia na tom bola práca stále pre iného klienta. Bolo to úžasné a každý deň mi to niečo nové dalo. Nie som si istý, či by som niečo zmenil. Veľa som sa ako konzultant naučil.

Odišiel som z tohto miesta, pretože som chcel skúsiť šťastie s vlastnou firmou. Založiť novú firmu je vzrušujúca vec a v časoch éry dot-com to aj všetci robili a tak brali. Pridal som sa do spoločnosti s názvom SiliconX, ktorá sa nakoniec nikam neprepracovala, ale získal som tam množstvo úžasných kamarátov a veľa som sa naučil o rozbiehaní podnikania.
Keď som sa po prvýkrát dostal do Silicon Valley, bolo to už na konci dot-com boomu a tak som mal možnosť vidieť z danej éry aspoň trochu. Bolo to naozaj niečo úplne iné, dovtedy a odvtedy nezažité. Firmy naberali ľudí šialeným tempom a zdalo sa, že koniec dobrých časov je v nedohľadne. Keď ste prišli do baru, počuli ste všade naokolo ľudí rozprávať o ich najnovšej myšlienke a ako to zmení svet. Nebol problém získať peniaze na nový podnik a ľudia sa išli pretrhnúť v tom, aby mohli pre vás pracovať. Tieto časy netrvali dlho a čoskoro na to, ako som sa presťahoval do Californie, sa dot-com boom zmenil na dot-com bankrot a USA prešlo do recesie. Ale nadšenie ľudí pretrvalo. Jednu vec, čo som si všimol bolo, že nikto nebol zatrpknutý a každý sa len oprášil, šiel ďalej a skúsil to znovu s inou myšlienkou. Tento pozitívny prístup je to, čo pociťujem, že chýba na mnohých miestach, keď cestujem mimo Silicon Valley.

Aké tipy/triky/faktory úspechu by ste poradili na rozbehnutie kariéry vo vašom fachu?

• Ignorujte všetkých čo hovoria „nie“. Dokážte, že sa mýlia – ukážte im, ako to skutočne môže byť. Je jednoduché povedať, že niečo nie je možné. Ale je dosť ťažké popasovať sa s problémami a prísť na riešenie.
• Naučte sa čo najviac. Dáva vám to nový, iný pohľad na vec. Tento rozhľadený pohľad je to, čo sa nedá len tak kúpiť v tomto rýchlo sa meniacom svete. A táto komplexná perspektíva a skúsený uhol pohľadu je aj to, čo vám pri tvorení nových projektov a vecí ušetrí kopu času.
• Neexistuje nič také ako prehra, iba fáza, keď ste ešte nedobehli do cieľa.  
• Neustále premýšľaj o veciach a pouč sa z vlastných chýb a chýb ostatných
• Nájdi si dobrého mentora

• Intel, rok 1996: internship, práca na validácii 440LX sady chipov. Bolo to vo Folsom, Kalifornia a tu som sa aj do Kalifornie a jej krásnej scenérie zamiloval. Sľúbil som si, že keď skončím školu, tak sa sem presťahujem. Vtedy som ešte netušil, že skončím v Silicon Valley.
• Xerox, rok 1998: software na kontrolu robota, ktorý robil detailné obrázky pre validáciu kvality výtlačku. Bola to zábavná práca, kde som sa veľa naučil, ale bolo to aj miesto kontrastov. Xerox je staromódna spoločnosť a veľmi rozdielna v porovnaní s Intel, ktoré je typickejšie pre Silicon Valley.
• Questra, rok 2000: poradenstvo pre rôznych klientov v oblasti web aplikácií. Ideálny spôsob ako vidieť svet za firemné peniaze.
• SiliconX, rok 2001: Moje dobrodružstvo v začínajúcej firme.
• Sun Microsystems, rok 2001: Trhová aplikácia Netbeans. Sun bol zaujímavý, pretože bol spojením nového a starého spôsobu fungovania firmy.
• Adobe, rok 2003: Výskum & Rozvoj (R&D) nových produktov. Úžasné miesto a veľa zábavy. Cítil som sa ako súčasť väčšej Adobe rodiny.
• Google, rok 2005: Software inžinierstvo. Best Practices Coach. Absolútne najlepšia firma, pre ktorú som kedy pracoval. Nie len že tam je zábava, ale mám pocit, že Google má skutočný záujem zlepšiť svet.

Zdroj: Kariéra bez hraníc