Sociálni partneri sa nedohodli na výške minimálnej mzdy

Bratislava 15. júla (TASR) – Sociálni partneri sa nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Odborári trvajú na tom, aby vzrástla od budúceho roka na 635 eur zo súčasných 520 eur. Chcú však pokračovať v rokovaniach o nastavení mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda zvyšovala. Zástupcovia zamestnávateľov presadzujú výšku 552 eur. S návrhom novej výšky minimálnej mzdy bude musieť prísť ministerstvo práce, ktorému sociálni partneri odošlú svoje návrhy.


Odborári sú presvedčení, že minimálna mzda by mala stúpnuť pre rastúcu produktivitu práce. "Z hľadiska poradia výšky minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie, Slovensko je siedme od konca, z hľadiska produktivity práce na Slovensku dosahuje 80 % priemeru EÚ," uviedol v pondelok prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško. Hospodárske prognózy podľa odborárov tiež nie sú dramatické, nie sú žiadne náznaky krízy. "Argumenty zamestnávateľov o krízach, rušení miest, to počúvame pravidelne. Pokiaľ je rast ekonomiky nad 3 % nemôže byť žiadny problém s rastom platov," podotkol Magdoško.

Slovensko je zároveň podľa KOZ totálnym lídrom z hľadiska nočnej práce zamestnancov. "Preto je aj náš tlak na tieto príplatky. Ak máme skladbu priemyslu takú, že ľudia musia pracovať v noci, tak nech firmy ľuďom za to zaplatia," podotkol Magdoško. Zároveň nespochybňuje, že kvalita životnej úrovne rastie. "Rastie ale aj v iných krajinách. Slovensko ale nedobieha západné krajiny," myslí si Magdoško. Tiež odborári upozornili na to, že rastú aj nové objednávky v priemysle.

"Makroekonomické ukazovatele hovoria v prospech zvyšovania minimálnej mzdy. Aj v prípade parity kúpnej sily vo vzťahu k minimálnej mzde je SR v rámci EÚ na šiestom mieste odzadu. Za Slovenskom je len Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko. Minimálna mzda má i ochrannú funkciu voči zamestnancom," doplnila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Rast platov podľa jej slov má vplyv aj na sociálne zabezpečenie zamestnancov, tiež generuje vyššie príjmy pre verejné rozpočty. "Ďalšou dôležitou funkciou minimálnej mzdy je eliminovanie rozdielov, napríklad medzi mužmi a ženami, eliminuje tiež regionálne rozdiely," dodala Uhlerová.

O úprave sumy minimálnej mzdy na nasledujúci rok rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Do 15. júla daného roka sa musia podľa zákona dohodnúť. Nestalo sa tak, svoje návrhy predložia sociálni partneri ministerstvu práce. Rezort následne predloží svoj vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) do 31. júla. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR