Sociálna sonda 3 - Traja muži v mojom živote

BRATISLAVA 27. marca (WBN/PR) -


Vernisáž: 27. marca 2012 o 17.30 hod.
Trvanie výstavy: 27. marec – 22. apríl 2012
Miesto: Dom umenia, Nám. SNP 12, Bratislava
Autorka projektu: Veronika Rónaiová
Kurátor výstavy: Vladimír Beskid
Zúčastnení autori: Julián Filo, Peter Rónai, Peter Rónai ml., Veronika Rónaiová

„Maliarsky kód a spôsob jeho uplatňovania v Rónaiovej tvorbe je na slovenskej výtvarnej scéne neprehľadnuteľný. Pochádzajúc z maliarskej rodiny autorka akosi prirodzene – a napriek vysokoškolským štúdiám – začala preferovať maliarsky jazyk a jeho vyjadrovacie prostriedky. V priebehu desaťročí na plátno tradične prenášala svoje fotorealistické príbehy striekacou pištoľou. Dnes sa plátno u nej stáva viac pódiom pre repetície vlastných osvedčených scén a príbehov. Ich re-produkovanie v novo nominovanej zostave starých obrazov prináša malé privátne kino, kde sa premietajú známe výjavy, sekvencie, či still-ky v podivnom časozbere.“ - Vladimír Beskid.
Tretí variant „Sociálnej sondy“ s názvom „Traja muži v mojom živote“ predstavuje a odkrýva časť z pozadia odborného fungovania autorky so súčasným pohľadom postfeminizmu. Súčasťou jej každodenného prostredia je otec – Julián Filo, syn – Peter Rónai jr. a manžel – Peter Rónai, ktorých životný a „umelecký“ príbeh prepisuje a – do jedného inštalačného celku - tu režíruje autorka.
Julián Filo (1921 – 2007) „Nepatrí k tým šťastlivcom, ktorí slohovo určili tvorbu na začiatku osobnej výtvarnej dráhy a potom ju variovali. Ťažko zápasil o výtvarné spodobenie svojej vízie sveta a v tejto zaťatosti neustáva... Filová maľba chcela byť surová, bezohľadne úprimná, nekultivovaná, neestetizovaná, obnažujúca holú pravdu reality.“ – písal v roku 1971 Ľubor Kára.
Peter Rónai jr. momentálne žije v Paríži – predtým dlhú dobu v Londýne – sa zaoberá post-konceptuálnymi tendenciami vo svojich manipulovaných fotografických sériách - kategória „umenia“ je preňho anachronizmom...
Podľa Radislava Matuštíka Peter Rónai „je stálosť nestálosti, istota neistoty. Neponúka bezpečné cesty, otvára pred adresátom nekončiace striedanie možnosti, ktorých suspektnosť ironicky odhaľuje. Nenachádza cieľ, provokuje iba jeho neprestajné hľadanie a kritické odmietanie konečnosti.“
Hore uvedené „ingrediencie“ ponúkajú zvláštny postmoderný koktail – mieru zastúpenia jednotlivých komponentov, vyváženie protikladov a významovú „densitu“ vzniknutej štruktúry riadi autorka projektu.