Sochy Borgluma sa stali jedným zo symbolov USA

Saint Charles/Bratislava 25. marca (TASR) – Od narodenia amerického sochára Johna Gutzona de la Mothe Borgluma, autora monumentálnych sôch štyroch amerických prezidentov na skalných stenách, uplynie v sobotu 25. marca 150 rokov.


Narodil sa 25. marca 1867 v Saint Charles v štáte Idaho v Spojených štátoch amerických (USA), ako syn dánskych emigrantov. Študoval umenie v americkom San Franciscu. V roku 1889 si vzal za manželku o osemnásť rokov staršiu umelkyňu Elizabeth Jaynes Putnamovú, ktorá bola jeho učiteľkou i manažérkou umeleckého smerovania. V rokoch 1890-1893 žili manželia v Paríži vo Francúzsku, kde sa vzdelával na Académie Julian a École des Beaux-Arts. Spoznal sa s francúzskym sochárom Auguste Rodinom, ktorého dielo ho údajne natoľko ovplyvnilo, že sa rozhodol venovať len sochárstvu. Borglum si svojimi dielami vo Francúzsku urobil dobré meno a získal viacero objednávok, podobne to bolo v Británii, kde sa tešil pozornosti na kráľovskom dvore. V tom čase mu stroskotalo manželstvo, pri návrate do USA sa však na lodi zoznámil so svojou druhou životnou partnerkou.

Mnohostranný a plodný umelec s obrovským sebavedomím sa po návrate domov pustil do práce. Odlial bronzovú sochu The Mares of Diomedes, ktorá sa ako prvé dielo amerického sochára dostala do newyorského Metropolitan Museum of Art. Jeho ďalším známym dielom je napríklad Dvanásť apoštolov pre Katedrálu svätého Jána Divine v New Yorku. Onedlho upriamil svoju pozornosť na monumentálne umenie.

Borglumovu šesťtonovú hlavu prezidenta Abrahama Lincolna umiestnili v rotunde amerického Kapitolu. Socha inšpirovala skupinu južanských žien, ktoré žiadali, aby Borglum vytesal do skaly v Stone Mountaine v americkej Georgii hlavu generála Konfederácie Roberta Edwarda Leeho. K dokončeniu diela nakoniec neprišlo, svojhlavý umelec nezniesol kontroly komisie financujúcej dielo, zničil plány a zmizol.

V roku 1927 začal Borglum na žiadosť štátu Južná Dakota pracovať na monumentálnych hlavách štyroch amerických prezidentov Georga Washingtona, Thomasa Jeffersona, Abrahama Lincolna a Theodorea Roosevelta. Mali byť vytesané do skaly Mount Rushmore v horách Black Hills, ktoré boli pre pôvodných obyvateľov USA posvätným miestom. V roku 1929 prevzala financovanie diela americká vláda a lokalita sa mala stať národným pamätníkom. Do tvorby tohto kolosu vložil Borglum všetky svoje umelecké sily aj inžinierske skúsenosti nadobudnuté v Dakote. Jeho tím pracoval s dynamitom a pneumatickými zbíjačkami spôsobmi, ktoré umožňovali efektívne odstraňovať skalu a pracovať na detailoch. Hlava Washingtona bola odhalená v roku 1930, Jeffersonova v roku 1936, o rok Lincolnova a v roku 1939 odhalili Rooseveltovu bustu.

Veľkolepé súsošie v súlade s Borglumovou koncepciou dokončil jeho syn Lincoln v roku jeho nečakaného úmrtia a stali sa jedným z najznámejších symbolov USA.

John Gutzon de la Mothe Borglum zomrel 6. marca 1941 v Chicagu v americkom štáte Illinois vo veku nedožitých 74 rokov na následky pooperačných komplikácií.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR