Sochárovi J. Martišovi učarovalo drevo, bokom šli všetky koníčky

Púchov 27. marca (TASR) – Päťdesiatsedemročnému Púchovčanovi Jaroslavovi Martišovi učarovali drevené sochy pred štyrmi rokmi. Dovtedy boli jeho koníčkami rybárstvo, volejbal, stolný tenis a turistika. Prepadol však umeleckému sochárstvu a odvtedy išli všetky koníčky bokom. Svojej záľube venuje všetok voľný čas.


I keď je iba amatérskym sochárom, vášeň k drevu posúva každoročne na vyššiu úroveň. Jeho abstraktné drevené sochy zdobia niekoľko verejných priestranstiev na Slovensku, v Česku i Poľsku, má za sebou prvé výstavy a za necelé štyri roky sedem medzinárodných sympózií v rekreačnej oblasti Belušské Slatiny, ktoré sám organizuje.

“Najskôr som sa bál začínať so sochárstvom po päťdesiatke. Potom som si však povedal, že ak nič iné, budem to robiť len pre svoju radosť a prihlásil som sa na kurz, ktorý organizovala Detvianska umelecká kolónia. Prvý rok bol strašný, chcel som to zabaliť. O rok som si však zobral motorovú pílu a začal som robiť s ňou. Lektor s nejakým renomovaným umelcom mi posmešne povedali, aby som len rezal, že aj z triesky môže niečo vzniknúť. Podarilo sa mi však urobiť dva-tri ťahy a obaja spozorneli. Tak som urobil svoju prvú sochu, ktorá zostala v Detve,” spomína na začiatky Martiš.

Prelomom v jeho tvorbe bola účasť na umeleckom sympóziu na Morave, kde sa stretol s profesionálnymi umelcami. Naštartovala ho najmä pražská umelkyňa s poľskými koreňmi Elzbieta Grosserová, držiteľka niekoľkých medzinárodných ocenení, ktorej abstraktné sochy sú v Jokohame, Londýne, Soule a v ďalších svetových mestách v exteriéri i v galériách. “Povedala mi, aby som sa vykašľal na moje samorasty a ukázala mi smer, akým by som sa mal uberať. Odvtedy som aj ja prepadol abstrakcii,” doplnil amatérsky umelec neznášajúci šablóny, symetriu a pravé uhly.

Neskôr absolvoval ďalšie umelecké sympóziá v Poľsku, v Českej republike i na Slovensku. Ako vedúci Horského hotela Centrum vzdelávania Slovenskej pošty v Belušských Slatinách si povedal, že by bolo dobré zorganizovať podobné sympózium aj v jeho domácich podmienkach. Prvé sa konalo pred štyrmi rokmi, odvtedy ich bolo už sedem, v tomto roku sa uskutočnia ďalšie dve.

Sympózium, ktoré Martiš pripravil v Belušských Slatinách na koniec apríla, bude mať hviezdne obsadenie. Okrem Grosserovej budú na Považí týždeň tvoriť aj český maliar a grafik Jiří Kubelka, jeho krajan grafický dizajnér a maliar Zdeněk Netopil – autor viac ako troch desiatok návrhov poštových známok a knižný ilustrátor, ktorého výstavy mohli obdivovať po celej Európe, USA či Južnej Kórei. Ďalšími umelcami, ktorí prídu o mesiac do Belušských Slatín, budú českí maliari Ladislav Hodný a Miloslav Čech, renomovaný nemecký maliar cirkevných objektov Volker Wunderlich či poľská akademická maliarka Anna Schumacher. Slovensko budú okrem Martiša na sympóziu reprezentovať banskobystrickí sochári Martin Jánoš a Pavol Hajdúk.

“Kedysi mi stačilo, keď sa moje diela páčili mne, dnes mi už viac záleží na tom, aby sa páčili iným. Nejde mi o peniaze, i keď niektoré diela predám, aby sa mi aspoň čiastočne vrátili náklady a nezaťažoval som finančne rodinu. Pre mňa má význam, keď sa moje diela dostanú do nejakej galérie. Asi najviac, čo som doteraz dosiahol, je, že moja socha je súčasťou expozície poľskej Národnej galérie v Zakopanom. Nesmierne si cením, že som mohol vystavovať na Intersalóne v Českej republike. Mojím cieľom je, aby ľudia začali moje diela vyhľadávať a aby ma profesionálni umelci začali akceptovať,” doplnil Martiš, ktorého snom je, aby raz jeho dielo bolo súčasťou stálej expozície Slovenskej národnej galérie.










Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR