SNS chce dane pre banky, energetické firmy aj telekom

Andrej DankoFoto: SITA/Michal SvítokBRATISLAVA 2. mája (WEBNOVINY) - Slovensko by malo zaviesť okrem špeciálnej dane pre banky aj energetickú a telekomunikačnú daň. Takéto riešenie na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu presadzuje opozičná Slovenská národná strana (SNS). Štát mal podľa podpredsedu strany Andreja Danka zaviesť tieto dane už po privatizácii strategických podnikov. V prípade telekomunikačných podnikov by bola podľa Danka prijateľná daň vo výške 3 % z príjmov spoločností. "Nechápem, prečo my stále na niečo čakáme," uviedol na pondelňajšej tlačovej besede podpredseda SNS.


Prípadnému zavedeniu nových daní by podľa Andreja Danka mala však predchádzať hlbšia analýza možných problémov vyplývajúcich z dvojitého zdanenia. SNS zároveň upozorňuje, že v prípade energetickej dane už Slovensku "ušiel vlak", keďže Európska komisia stanovila štandardy, s ktorými sa musia krajiny zosúladiť. "Už akákoľvek by bola daň zavedená, nech je voči každému, voči komu má byť zavedená, ale nech sa to už deje," zdôrazňuje Danko.


SNS podporuje aj snahy zaviesť špeciálnu daň pre banky

Tá pritom podľa podpredsedu strany Andreja Danka nie je výmyslom ani Roberta Fica (Smer-SD), ani ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), ale je spoločenskou požiadavkou Európskej únie. Zavedenie bankovej dane v takej podobe, ako už avizovalo ministerstvo financií, bude však podľa Danka len kozmetickou úpravou. "Každý z nás je bankový otrok, každý z nás má hypotéku a neviete si ani sami vyrátať, koľko vlastne tej banke splatíte," uviedol v súvislosti s postavením klientov Danko.

O zavedení špeciálnej dane pre banky by mali pritom poslanci opäť diskutovať na májovej schôdzi parlamentu. Poslanci opozičného Smeru-SD už do NR SR opätovne predložili návrh na vydanie zákona o odvodoch vybraných finančných inštitúcií, ktorým chcú bankám ustanoviť osobitné odvody vo výške 0,73 % z vybraných pasív. Takto získané prostriedky chce strana Roberta Fica využiť ako kompenzáciu pri znížení základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 19 %. Smer chce v parlamente presadiť na blížiacej sa schôdzi aj novelu zákona o dani z príjmov, na základe ktorej by boli príjmy z predaja a prenájmu majetku obcí, miest a vyšších územných celkov opäť oslobodené od dane.


Podľa Slovenskej bankovej asociácie na bankovú daň neexistuje dôvod

Na zavedenie špeciálnej dane pre banky neexistuje podľa Slovenskej bankovej asociácie (SBA) žiaden ekonomický dôvod. Asociácia je pritom proti špeciálnej dani pre akýkoľvek sektor v rámci ekonomiky. Banková asociácia zároveň upozorňuje, že v prípade zavedenia bankovej dane v takej výške, ako avizuje ministerstvo financií, niektoré banky nebudú mať inú možnosť, ako tento odvod v plnej miere premietnuť na klienta. Špeciálna daň bude totiž pre banky predstavovať náklad a negatívne sa prejaví na úrokových sadzbách úverov či na vkladoch klientov. Väčší negatívny vplyv by pritom mal mať odvod na korporátne zamerané banky. Bankári pritom proti zavedeniu osobitného odvodu argumentujú aj objemom daní, ktoré do rozpočtu odvádzajú. V minulom roku odviedol bankový sektor na priamych a nepriamych daniach do štátneho rozpočtu 266,9 mil. eur. Daň z príjmu tvorila z toho 173,4 mil. eur a na nepriamych daniach odviedli banky 93,5 mil. eur. "Tieto peniaze reálne končia v štátnom rozpočte ako použiteľný príjem. A čím je zisk sektora vyšší, tým väčšie dane platíme do rozpočtu. Nechápeme preto iniciatívu ministerstva financií, ktoré chce zaviesť ďalšie zdanenie bánk prostredníctvom bankovej dane," uviedol minulý týždeň výkonný riaditeľ SBA Ladislav Unčovský.

Ministerstvo financií už avizovalo, že chce zaviesť bankovú daň od budúceho roka. Ak by ju totiž Slovensko zavádzalo koordinovane v rámci Európskej únie, zaviedlo by ju zrejme najskôr až v roku 2013. "Názory mnohých krajín sú tak rozdielne, že realistický predpoklad, kedy by sa dalo dôjsť k jednotnej európskej smernici, ako to robiť, je najskôr v roku 2013, ale skôr až v roku 2014. Zdá sa, že ten proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší, ako sme dúfali," odôvodnil zámer rezortu v druhej polovici marca minister financií Ivan Mikloš.

Opozičný Smer sa pokúšal v parlamente zaviesť bankám mimoriadnu daň už dvakrát. Poslanci NR SR však začiatkom apríla nepodporili ani druhý návrh najsilnejšej opozičnej strany. Zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií vtedy podporilo 64 poslancov, pričom proti bolo 54 zákonodarcov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.