Snímku Ružové sny od Dušana Hanáka prijali Rómovia ako pohladenie

Bratislava 27. apríla (TASR) - Slovenský režisér a scenárista Dušan Hanák začal nakrúcať filmy po sovietskej okupácii bývalého Československa v roku 1968, pričom viaceré z nich boli hneď po svojom vzniku zakázané. Napriek nežičlivosti normalizačného obdobia a mnohým obmedzeniam či zákazom získal mnoho zahraničných ocenení. V piatok 27. apríla bude mať filmový tvorca 80 rokov.


Už prvý celovečerný hraný film Dušana Hanáka z roku 1969 s názvom 322 získal cenu Grand Prix na 19. Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v nemeckom Mannheime. Psychologická dráma zachytáva príbeh človeka, ktorý sa ocitne v nemocnici s podozrením na vážnu chorobu. Autor vo filme nastoľuje základné problémy ľudského bytia, otázky slobody, samoty, nekomunikatívnosti, hľadania vlastnej identity hrdinov a ich miesta v spoločnosti. Je jedným zo slovenských filmových klenotov zapísaných v zozname kinematografického dedičstva UNESCO.

Dušan Hanák sa narodil 27. apríla 1938. Rodák z Bratislavy vyštudoval v roku 1965 Filmovú a televíznu fakultu Akadémiu múzických umení (AMU) v Prahe. Už počas štúdia nakrútil podľa vlastného scenára snímku Šesť otázok pre Jana Wericha (1964). Pri svojej tvorbe vychádzal z reality, uplatňoval obrazovú symboliku, surrealistické motívy a často pracoval s nehercami. Domáci a medzinárodný úspech dosiahli už jeho krátkometrážne filmy, ktoré získali mnohé ocenenia v zahraničí. Od roku 1997 bol režisér a scenárista Dušan Hanák vysokoškolským profesorom na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Dokumentárny trezorový film Obrazy starého sveta (1972) premietali v mnohých krajinách sveta až po niekoľkých rokoch. Vnímavý pohľad umelca na jeseň ľudského života, inšpirovaný piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka, hovorí o starých ľuďoch, zdanlivo živoriacich na okraji ľudskej spoločnosti.

Divákov zaujala aj režisérova snímka Ružové sny (1976). Film ocenili na 12. MFF v iránskom Teheráne a získal aj cenu Grand Prix na 2. MFF v Alés vo Francúzsku. "Predtým tu nebol žiaden film o Rómoch. A mňa vždy zaujímali ľudia na okraji spoločnosti. My sme chceli Ružovými snami povedať v tej vyprázdnenej a depresívnej dobe, že dobrý človek ešte žije a chceli sme ho hľadať aj v rómskej komunite", zaspomínal si režisér Hanák v jednom z publikovaných rozhovorov.

Ďalší zakázaný Hanákov film Ja milujem, ty miluješ (1980) uviedli po ôsmich rokoch od svojho vzniku na 39. MFF v nemeckom Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. Film Tichá radosť (1985) dostal cenu Grand Prix a ďalšie ocenenia na 29. MFF autorských filmov v talianskom San Reme, ako aj Cenu československej filmovej kritiky. Komorný film Súkromné životy (1990) odmenili Zvláštnou cenou poroty na MFF vo francúzskom Štrasburgu.

Medzinárodne úspešné sú aj jeho dokumentárne filmy ako napríklad Papierové hlavy, ktoré výrazne prekračujú rámec svojho žánru. Film o vzťahu občana a totalitnej moci uviedli v roku 1996. Získal cenu Golden Spire v súťaži Golden Gate Award na 40. MFF San Francisco (USA) a ďalšie ceny a uznania.

V roku 1991 Udelili Dušanovi Hanákovi na prehliadke jeho filmov v americkom Denveri Cenu za vynikajúci výkon vo filmovom umení. K ďalším významným oceneniam patrí Zlatý sestercius na MFF vo švajčiarskom Nyone, Grand Prix v nemeckom Mníchove, Alcan Prize v kanadskom Montreali. V roku 2010 získal cenu Elsa Morante-Cinema-Bratislava, odmenili ho za technické filmové umenie, poetickosť, zmysel pre detail, presnosť a zároveň pozornosť, ktorú režisér venoval talianskej filmovej škole.

Na domácej scéne bol Dušan Hanák ocenený výročnou cenou Slovenského filmového zväzu, cenu Igric'96 získal za pôvodnú slovenskú audiovizuálnu tvorbu. V rámci jeho 22. ročníka v roku 2011 porota udelila aj 17 tvorivých prémií, jednu z nich za DVD získal režisér Dušan Hanák. V roku 1988 bol ocenený Cenou Paľa Bielika za réžiu diela Obrazy starého sveta. V roku 1990 získal Druhú osobitnú cenu za film Obrazy starého sveta (spolu s filmami Omša a Prišiel k nám Old Shatterhand). Cenu Kristián za najpozoruhodnejší audiovizuálny čin roku 1996 v oblasti dokumentárnej tvorby získal na festivale Febiofest 1997 za dielo Papierové hlavy. V roku 2006 získal cenu Zlatá Kamera na filmovom festivale Artfilm v Trenčianskych Tepliciach.

Oceňovaný režisér Dušan Hanák je tiež nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (SR).

V roku 1999 vydal Dušan Hanák knižnú publikáciu vlastných záznamov a fotografií s názvom Slepec a nahá slečna.

V novembri 2017 sa začal Cyklus slovenských filmov v madridskom kine Cine Doré. Tamojšiemu publiku premietli aj Hanákovu tragikomédiu o starom mládencovi a ľuďoch z periférie Ja milujem, ty miluješ.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR