SMUTNÉ VÝROČIE: Pred piatimi rokmi zostrelili let MH17

Amsterdam/Kuala Lumpur/Kyjev/Moskva 17. júla (TASR) - Pred piatimi rokmi, 17. júla 2014, bolo pri obci Hrabove v Doneckej oblasti neďaleko ukrajinsko-ruských štátnych hraníc zostrelené civilné dopravné lietadlo Boeing 777 leteckej spoločnosti Malaysia Airlines, letiace na linke Amsterdam - Kuala Lumpur, let MH17. Pri tejto príležitosti ponúkame chronológiu vývoja udalostí súvisiacich s jeho zostrelením.


17. júla 2014

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko povedal, že na východe Ukrajiny zostrelili separatisti malajzijské dopravné lietadlo. Podľa neho stroj letel vo výške 10.000 metrov, keď ho zasiahla strela z raketového systému Buk. Na palube lietadla Boeing-777, ktoré letelo z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, bolo 298 ľudí; popri dospelých pasažieroch a členov posádky aj detí. Stroj bol zostrelený pri obci Hrabove v Doneckej oblasti neďaleko ukrajinsko-ruských hraníc.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nariadil vyšetrovanie "leteckej katastrofy" letu MH17 na východe krajiny.

Líder proruských separatistov Alexandr Borodaj však zo zostrelenia lietadla obvinil ukrajinskú armádu.

18. júla 2014

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že na palube lietadla linky MH17 bol aj jej hovorca Glenn Thomas (49). Cestoval do Melbourne, kde sa mal zúčastniť na 20. medzinárodnej konferencii o AIDS.

Na palube letu MH17 bolo 283 cestujúcich a 15 členov posádky. Išlo o 193 Holanďanov, 43 Malajzijčanov, 27 Austrálčanov, 12 z Indonézie, desať z Británie, štyria Belgičania, štyria Nemci, traja Filipínčania a po jednom z Kanady a Nového Zélandu.



22. júla 2014

Rusko vyzvalo, aby vyšetrovanie zostrelenia letu MH17 viedlo "medzinárodné spoločenstvo", nie Ukrajina.

Čierne skrinky odovzdali povstalci malajzijským úradom.

23. júla 2014

Malajzijské úrady odovzdali na letisku v Kyjeve čierne skrinky z lietadla linky MH17 zástupcom Holandska. Zapisovače letových údajov a hlasu v kokpite našli proruskí separatisti v troskách lietadla.

Holandský úrad pre bezpečnosť (OVV) oznámil, že prevzal vedenie medzinárodného vyšetrovania leteckej katastrofy MH17.



27. júla 2014

Malajzijský premiér Najib Razak oznámil, že so separatistami na Ukrajine bola dosiahnutá dohoda, aby na miesto dopadu MH17 pustili medzinárodnú komisiu a umožnili vyšetrovateľom určiť príčinu pádu lietadla. Kancelária malajzijského premiéra uviedla, že dohoda s vodcom separatistov Alexandrom Borodajom mala "zaručiť ochranu medzinárodným vyšetrovateľom havárií a katastrof", aby mohli vyzdvihnúť z trosiek ľudské pozostatky a stanoviť príčinu havárie.

31. júla 2014

Ukrajinský parlament na mimoriadnom zasadaní ratifikoval ukrajinsko-holandskú dohodu o medzinárodnej misii na zabezpečenie miesta havárie lietadla linky MH17. Obe krajiny dohodu podpísali 28. júla.

1. augusta 2014

Holandsko vyčlenilo na vyšetrovanie havárie 840 policajtov a vyšetrovateľov.

14. augusta 2014

Malajzijská vláda vyhlásila 22. august za deň štátneho smútku za obeťami leteckého nešťastia MH17.

9. septembra 2014

Zo zverejnenej predbežnej správy Holandskej bezpečnostnej rady (OVV) vyplynulo, že malajzijské lietadlo sa na Ukrajine zrútilo po tom, čo sa rozlomilo vo vzduchu - pravdepodobne po zásahu "vysokým počtom vysokoenergetických predmetov".



14. októbra 2014

Holandská vláda v Haagu informovala, že štyria holandskí experti a ukrajinské záchranné služby začali na východe Ukrajiny zhromažďovať osobný majetok obetí vrátane pasov, batožiny, šperkov a detských hračiek.

10. novembra 2014

Holandsko v rámci celoštátneho ceremoniálu vzdalo hold pamiatke obetiam havárie letu MH17. Vlajky boli spustené na pol žrde v celej krajine a aj na holandských diplomatických misiách na celom svete. V Amsterdame sa na smútočnom obrade zišlo okolo 1600 príbuzných a blízkych priateľov obetí letu MH17.

16. apríla 2015

Po identifikovaní takmer všetkých obetí letu MH17 sa úsilie holandských vyšetrovateľov zameralo na hľadanie vinníkov tragédie.



Do Holandska sa podarilo doviezť značnú časť trosiek zostreleného stroja, ktoré sa následne stali predmetom skúmania leteckých odborníkov.

30. apríla 2015

Medzinárodní vyšetrovatelia skončili práce na mieste zrútenia dopravného lietadla. Tridsiati experti z Holandska, Austrálie a Malajzie podľa vedúceho vyšetrovacej misie Pietera-Jaapa Aalbersberga miesto dopadu preskúmali naposledy.

13. júla 2015

Krajiny postihnuté tragédiou letu MH17 sa obrátili na Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN), aby vytvorila nezávislý medzinárodný trestný tribunál, ktorý by spĺňal najvyššie medzinárodné štandardy a vyšetril príčiny zostrelenia lietadla spoločnosti Malaysia Airlines.

15. júla 2015

Holandskí vyšetrovatelia tragédie letu MH17 naznačili, že dôkazy zostrelenia lietadla ukazovali na proruských povstalcov na Ukrajine.



29. júla 2015

Rusko vetovalo návrh rezolúcie BR OSN na vytvorenie medzinárodného trestného tribunálu pre vojnové zločiny, ktorý by stíhal osoby zodpovedné za zostrelenie lietadla nad Ukrajinou. Jedenásť krajín v 15-člennej BR OSN hlasovalo za návrh rezolúcie zo spoločnej dielne Austrálie, Malajzie, Holandska a Ukrajiny, tri štáty - Angola, Čína a Venezuela - sa zdržali hlasovania. Rusko dokument ako jediné odmietlo.

11. augusta 2015

Holandskí prokurátori zo spoločného medzinárodného trestného vyšetrovania havárie konštatovali, že niektoré z trosiek nájdených na mieste havárie letu MH17 mohli pochádzať z raketového systému BUK ruskej výroby. Holandská prokuratúra uviedla, že fragmenty, pochádzajúce z raketového systému zem-vzduch typu BUK, mala v rukách holandská bezpečnostná rada, ktorá viedla civilné vyšetrovanie havárie.

2. októbra 2015

Holandská bezpečnostná rada v Amsterdame oznámila, že odborníci z leteckého priemyslu zrekonštruovali časť trupu boeingu. Pri rekonštrukcii boli použité trosky lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, ktoré do Holandska previezli z východnej Ukrajiny.

13. októbra 2015

Ruská štátna spoločnosť na výrobu rakiet Almaz-Antej v Moskve informovala, že jej vlastné vyšetrovanie kauzy letu MH17 protirečilo záverom holandských vyšetrovateľov. Generálny riaditeľ koncernu Jan Novikov hovoril o výsledkoch ďalšej vlastnej analýzy tragédie - Almaz-Antej totiž podobnú predložil aj v júli. Z oboch simulácií a analýz ich výsledkov vyplynulo, že pri zásahu lietadla raketou submunícia zasiahla celý trup lietadla: od kabíny pilota po chvost, pričom nie zvonku, ale znútra.

Príčinou zostrelenia letu MH17 bola raketa zem-vzduch typu Buk - to bol výsledok záverečnej správy Holandskej rady pre bezpečnosť (OVV), ktorá vyšetrovala príčiny zostrelenia lietadla.




Správu predstavili na vojenskom letisku v Gilze-Rijen na juhu Holandska. "Vysokoenergetické objekty sa našli v orgánoch troch členov posádky v kokpite," povedal predseda OVV Tjibbe Joustra. Podľa neho vyšetrovanie dokázalo, že stroj bol zasiahnutý hlavicou 9N314M, vystrelenou protilietadlovým systémom Buk. Ďalšie fragmenty v kokpite, ako hliník a sklo, ukázali, že lietadlo bolo prederavené z vonkajšej strany.

- Experti OVV identifikovali vo svojej správe z vyšetrovania oblasť s rozlohou približne 320 štvorcových kilometrov ležiacu na východe Ukrajiny. Z uvedenej oblasti mala byť vystrelená raketa systému Buk, ktorá zasiahla a zničila lietadlo. Celú oblasť, ktorú OVV identifikovala, ovládali v čase zostrelenia lietadla proruskí separatisti.

2. júna 2016

Civilnú žalobu za nedbalosť a porušenie zmluvy proti národnej leteckej spoločnosti Malajzie podali na súde v hlavnom meste Kuala Lumpur príbuzní členov posádky letu MH17. Podľa príbuzných letecká spoločnosť "z nedbalosti vyslala a uskutočnila let nad oblasťou známou tým, že tam prebieha ozbrojený konflikt".

28. septembra 2016

Holandskom vedený Spoločný vyšetrovací tím (JIT) uviedol, že let MH17 zasiahla raketa vypálená z mobilného protilietadlového systému Buk, ktorý bol dopravený z Ruska. Systém Buk neskôr previezli späť do Ruska.

JIT pri vyšetrovaní dospel k záveru, že malajzijský stroj bol nad územím Ukrajiny zostrelený zo zeme raketou 9M38 vypálenou zo systému Buk. Holandský prokurátor Fred Westerbeke spresnil, že vyšetrovatelia predtým ako príčinu pádu lietadla vylúčili dva možné scenáre: nešťastnú náhodu a teroristický útok vnútri lietadla. Neskôr vylúčili aj tézu o likvidácii stroja iným lietadlom.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo zo "zaujatosti" a "politickej motivácie" medzinárodný tím pod vedením Holandska, ktorý zverejnil závery svojho vyšetrovania okolností zrútenia lietadla MH17.

16. júla 2017

Príbuzní obetí letu MH17 demonštrovali pred ruským veľvyslanectvom v Haagu proti pokusom Moskvy blokovať vyšetrovanie katastrofy.



17. júla 2017

Páchatelia, ktorí zostrelili dopravné lietadlo linky MH17 a zabili všetkých cestujúcich, by mohli byť súdení v neprítomnosti, vyhlásila v Sydney austrálska ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová.

24. mája 2018

Z analýzy videosnímok vyplynulo, že raketa Buk, ktorá zostrelila lietadlo MH17, pochádzala z armádnej jednotky v Rusku. Wilbert Paulissen z holandskej polície v Bunniku uviedol, že raketa bola z ruskej 53. brigády protivzdušnej obrany so základňou v meste Kursk.


Hranicu s Ukrajinou neprekročil nikdy žiadny raketový systém protivzdušnej obrany ruskej armády, oznámilo v Moskve ruské ministerstvo obrany v reakcii na správu JIT, podľa ktorej lietadlo letu MH17 zostrelila raketa Buk z armádnej jednotky v Rusku.

25. mája 2018

Holandsko a Austrália oficiálne obvinili Rusko zo zodpovednosti za zostrelenie letu MH17 a podniknú voči Moskve právne kroky. Obvinenie vzniesla austrálska ministerka zahraničných vecí Julie Bishopová v Canberre spoločne s holandskou vládou v Amsterdame.



Kremeľ odmietol obvinenia z akejkoľvek účasti Ruska na zostrelení letu MH17. K situácii sa v Moskve vyjadril hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa jeho slov Rusko nebolo plnohodnotným účastníkom holandského vyšetrovania incidentu, preto nemôže dôverovať jeho záverom.

27. marca 2019

Austrália a Holandsko vyhlásili, že rokovali s Ruskom o prebiehajúcom vyšetrovaní zostrelenia lietadla letu MH17. Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová a jej holandský náprotivok Stef Bok v Sydney vyhlásili, že po tom, ako sa v marci začali trilaterálne stretnutia s Ruskom, nastal posun v pátraní po zodpovedných.

19. júna 2019

Spoločný vyšetrovací tím (JIT) v Nieuwegeine vyjadril presvedčenie, že Rusko malo všetky informácie o okolnostiach pádu lietadla typu Boeing v Doneckej oblasti, ale odmietalo pomôcť pri vyšetrovaní. Holandský prokurátor Fred Westerbeke priznal, že vyšetrovatelia stále nepoznajú všetky okolnosti, pričom práve v tejto veci narážajú na neochotu Ruska spolupracovať.

JIT oznámil, že podozrivými v kauze sú občania Ruska Igor Girkin, Sergej Dubinskij, Oleg Pulatov a Ukrajinec Leonid Charčenko. Holandská prokuratúra požiadala o ich zatknutie. Ich vydanie nežiadala, pretože je v rozpore s právnymi predpismi Ukrajiny a Ruska.




Na obe krajiny sa však holandská prokuratúra obracia so žiadosťou, aby podozrivých vypočuli. Súdny proces v tejto kauze sa začne 9. marca 2020 v Holandsku.

Za "nepodložené" označila Moskva obvinenia JIT na adresu troch Rusov a Ukrajinca v súvislosti so zostrelením MH17.

20. júna 2019

Malajzijský premiér Mahathir Mohamad v metropole Kuala Lumpur kritizoval JIT za jeho rozhodnutie vzniesť voči trom Rusom a jednému Ukrajincovi obvinenie z vraždy v súvislosti so zostrelením MH17. "Nie sme veľmi spokojní, pretože od samého začiatku sa toto (vyšetrovanie) stalo politickou otázkou, ako obviniť Rusko z protiprávneho konania," uviedol premiér. Malajzia chce "dôkaz o vine. Zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz. Len fámy," dodal.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR